Bratislava, 5. októbra 2026 – Slovenské zdravotníctvo zápasí s kritickým nedostatkom sestier, ktorý priamo môže ohroziť dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti a bezpečnosť pacientov. Zástupcovia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) a Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) na dnešnom tlačovom brífingu upozornili, že experimentálne overovanie vzdelávania sestier v modeli 1+4 nevyrieši aktuálnu personálnu krízu, pokiaľ štát nezačne riešiť príčiny odchodu sestier zo systému.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA), má stále zásadné otázky k experimentu 1+4 

Pochybnosti po okrúhlom stole na MZ SR: Pre komoru predstavuje experimentálne overovanie študijného odboru všeobecná sestra (1+4) obrovské otázniky. Z nedávnych rokovaní na ministerstve vyplynulo, že hoci MZ SR komunikovalo s Európskou komisiou túto zmenu s cieľom stabilizácie ľudských zdrojov, oficiálne súhlasné stanovisko „čierne na bielom“ od európskych inštitúcií o zrovnoprávnení vzdelania v súlade s európskou legislatívou stále chýba. Pre odbor všeobecná sestra (1+4) dokonca ešte ani neexistuje schválený štátny vzdelávací program.

Tlak zamestnávateľov, nižší plat a demotivácia skúsených sestier: MZ SR aktuálne nevie odpovedať na to, ako sa nastavia pravidlá odmeňovania a aká bude profesijná cesta sestier s magisterským stupňom vzdelania. Očakávania zamestnávateľov sú však jasné – chcú viac sestier v systéme bez ohľadu na ich kvalifikačný stupeň vzdelania. Je nutné nahlas povedať, že k nižšiemu vzdelaniu prislúcha aj nižší plat, a naopak. Vytvára to obrovské riziko demotivácie sestier s vyšším vzdelaním. Systém im takýmto prístupom dáva jasne najavo, že ich vysokoškolská kvalifikácia je vlastne nepotrebná, čo môže ich odchod zo slovenského zdravotníctva ešte viac urýchliť.

Premrhaný potenciál sestier s pokročilou praxou: Namiesto znižovania nárokov je nevyhnutné naplno využiť potenciál a kompetencie sestier s pokročilou praxou a sestier špecialistiek (rovnako ako je to napr. u lekárov). Náš systém u nich už dnes predpokladá vyššiu mieru klinickej samostatnosti a širší rozsah odborných činností. Ak bude absolvent modelu 1+4 chcieť v budúcnosti pokračovať smerom k pokročilej praxi alebo špecializovaným činnostiam, musí byť jasné, aká bude jeho ďalšia vzdelávacia cesta. 

Kritický nedostatok a riziko pre pacienta: Podľa údajov OECD z roku 2023 malo Slovensko v praxi len 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov, čím výrazne zaostávame za priemerom OECD (9,2) aj za našimi susedmi. Tento personálny deficit vedie k vynechanej ošetrovateľskej starostlivosti, čo v praxi znamená neskoršie zachytenie zhoršenia zdravotného stavu pacienta, nedostupnosť následnej alebo dlhodobej starostlivosti a v neposlednom rade odklad prevencie. 

Stredoškolský model nezodpovedá moderným požiadavkám ani požiadavkám pacienta: Od sestry sa dnes neočakáva iba vykonanie mechanického postupu, ale aj porozumenie odborným odporúčaniam a využívanie prístupu založeného na dôkazoch (evidence-based practice). Dnešný pacient má zložitejšie potreby a vyžaduje si starostlivosť od profesionála, ktorý dokáže kriticky vyhodnocovať jeho zdravotný stav. Vedecká a výskumná činnosť nie je systémovou úlohou stredných odborných škôl, preto podobný počet hodín výučby v modeli 1+4 automaticky neznamená porovnateľnú úroveň vzdelávania s vysokými školami. 

Sestra nie je lacnou náhradou iných profesií: Legislatíva definuje sestru ako odborníčku, ktorá samostatne posudzuje potreby pacienta, určuje ošetrovateľské diagnózy a koordinuje ošetrovateľský tím. Na zvládnutie tohto rozsahu samostatnosti je kľúčový efektívny mix, kde vysoko kvalifikovaný profesionál vykonáva prácu, na ktorú má vzdelanie, a iný personál preberá logistické činnosti. Zahraničné systémy ukazujú, že personálne zabezpečenie sa musí odvíjať od skutočných potrieb pacientov a reálnej záťaže. 

Kto zabezpečí základnú starostlivosť? Je na vážne zamyslenie, ako má nová cesta vzdelávania pre sestry reálne pomôcť systému s akútnym nedostatkom personálu na základnú ošetrovateľskú starostlivosť. Túto dôležitú agendu v minulosti robili zdravotnícki asistenti, ktorých aktuálne nemáme, a ministerstvo túto obrovskú dieru na trhu nikým nekompenzuje. Namiesto hľadania personálu na tieto pozície sa vytvára ďalší model pre "sestry", čo vzbudzuje obavu, či systém nehľadá len lacnú pracovnú silu na prekrytie chýbajúcej základnej starostlivosti, alebo univerzálneho pracovníka na všetko.

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) upozorňuje na miznúci stav absolventov a nutnosť okamžitej stabilizácie sestier 

Tisíce stratených absolventov: V rokoch 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium ošetrovateľstva na Slovensku 4 173 absolventov, z toho len v roku 2025 ich bolo 1 121. Štát musí pred vytváraním nových vzdelávacích ciest primárne zistiť, kam títo absolventi odchádzajú a prečo nezostávajú pracovať pri slovenských pacientoch. 

Model 1+4 nerieši dnešnú krízu: Do pilotného päťročného modelu nastúpilo na šiestich stredných zdravotníckych školách 248 žiakov, pričom prví absolventi vstúpia do systému približne až v roku 2031. Nová vzdelávacia cesta preto nedokáže nahradiť okamžité opatrenia potrebné na stabilizáciu sestier, ktoré v nemocniciach pracujú a chýbajú už dnes v ambulanciách domácej ošetrovateľskej starostlivosti a zariadeniach sociálnej pomoci. 

Znižovanie kvalifikácie zvyšuje riziko úmrtnosti: OZ SaPA upozorňuje na štúdiu v časopise The Lancet, podľa ktorej bolo zvýšenie podielu sestier s bakalárskym stupňom vzdelania o desať percentuálnych bodov spojené s približne 7% nižšími štatistickými šancami úmrtia chirurgických pacientov v pooperačnom období (do 30 dní). Odborári preto odmietajú riešiť krízu administratívnym vytvorením lacnejšie obsadeného miesta bez preukázania porovnateľnej bezpečnosti. 

Žiadosť o transparentnosť a systémové zmeny: OZ SaPA požaduje transparentné zverejnenie kompletnej dokumentácie k projektu 1+4, vrátane písomných podkladov z konzultácií s Európskou komisiou a hodnotenia rizík. Slovensko urýchlene potrebuje plán na udržanie sestier zameraný na primerané odmeňovanie, bezpečné pracovné zaťaženie, kvalitnú adaptačnú podporu a zníženie závislosti nemocníc od nadčasovej práce. 

Nedostatok sestier nie je len problémom zdravotníkov, ale je to primárne problém pacienta. Keď chýba sestra, pacient nestráca iba človeka pri posteli, ale stráca čas, potrebný dohľad a bezpečnostnú rezervu celého systému. Slovensko preto nepotrebuje iba vychovať viac sestier, ale musí vytvoriť prostredie, v ktorom kvalifikovaná sestra v zdravotníctve zostane, bude sa rozvíjať a bude mať čas robiť svoju prácu bezpečne. 

Mgr. Iveta Lazorová, PhD., MPH, dipl. p. a., 
prezidentka SK SaPA

Mgr. Monika Kavecká, MHA, MPH, 
predsedníčka OZ SaPA