TLAČOVÁ SPRÁVA: Prieskum: Sestry a pôrodné asistentky sú nespokojné s nízkou mzdou, prepracovanosťou a minimálnou podporou pri sústavnom vzdelávaní

Pridané dňa: 20.04.2017

Bratislava 20. 4. 2017 – Nízka mzda, prepracovanosť a minimálna podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní. To sú hlavné dôvody nespokojnosti sestier a pôrodných sestier na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila v štvrtom kvartáli v roku 2016 Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.

Vyše tri štvrtiny dotazovaných sestier (1734) nie je spokojná so svojou mzdou v porovnaní s výkonom odborných pracovných činností. Iba 3 percentá sestier je rozhodne spokojná so svojou mzdou, respektíve skôr spokojná (19 %), pričom zvyšné sestry sa nechceli vyjadriť ku svojmu platu. „Na základe prieskumu vyplýva, že väčšina sestier na svojej výplatnej páske nevidela priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ktorá v minulom roku dosiahla 912 eur. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na to, že ak chce doplniť chýbajúce tisíce sestier v systéme, potrebuje ich motivovať jednak úpravou mzdového ohodnotenia, zlepšením pracovných podmienok, ako aj zvýšením spoločenského statusu,“ konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. Najviac sestier má podľa nej priemernú hrubú mesačnú mzdu v rozmedzí 601 - 700 eur (21 %), pričom 19 % sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 % sestier od 801 do 900 eur a 11 % sestier od 501 do 600 €. Aj dnes v slovenskom zdravotníctve pracujú aj také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 %), či dokonca menej ako 405 eur (1 %).
Prieskum ďalej potvrdil prepracovanosť sestier, načo dlhodobo upozorňuje SK SaPA. Ako uviedol člen Prezídia a Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s., až 45 % dotazovaných sestier sa vyjadrilo, že sa nedodržiava príslušná norma počtu sestier a pôrodných asistentiek k počtu hospitalizovaných pacientov na ich pracovisku, pričom ďalších 27 % opýtaných sa nechcelo vyjadriť k tejto téme. Sestry majú v službách nedostatok pomocného personálu, keďže 36 % z nich sa vyjadrilo, že v každej službe na ich pracovisku nie je minimálne jeden zdravotnícky asistent, respektíve sanitár, pričom ďalších 17 % sa nechcelo vyjadriť k tejto téme.
Väčšina sestier okrem bežných služieb musí odpracovať aj nadčasy. Ako ďalej vyplýva z prieskumu, najviac sestier mesačne v priemere odpracuje pre zamestnávateľa od 11,5 do 23 hodín (30 %), pričom ďalších 27 % sestier robí menej ako 11,5 hodín nadčasov, 13 % sestier mesačne odpracuje od 23 do 34,5 hodín pričom 8 % sestier odpracuje viac ako 34,5 hodín. Iba necelá štvrtina sestier mesačne nemusí vykonávať nadčasy. Podľa člena Prezídia a Rady SK SaPA PhDr. Milana Laurinca, PhD., dipl. s. len tretine sestier zamestnávateľ prepláca nadčasovú prácu (30 %), väčšina sestier čerpá náhradné voľno za prácu nadčas podľa dohody so zamestnávateľom (45 %), pričom sú aj také sestry, ktoré si môžu čerpať náhradné voľno za prácu nadčas výlučne podľa nariadenia zamestnávateľa (25 %). "Pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku nesvedčia o tom, že pracujú, v krajine európskeho spoločenstva, ktorá v súčasnosti ekonomicky prosperuje a životná úroveň obyvateľstva rastie. Mnohé zdravotnícke aj nezdravotnícke zariadenia v ktorých sestry a pôrodné asistentky pracujú nespĺňajú ani základné predpoklady civilizovanej spoločnosti. Sestry a pôrodné asistentky, sú v rámci šetrenia zamestnávateľov nútene uspokojiť sa aj so zníženým komfortom pracovného prostredia, napríklad počítačové vybavenie pracovísk prioritne pre lekárov, kupovanie hygienických potrieb (toaletný papier), spoločné šatne pre mužov a ženy (týkajúce sa len nelekárskeho personálu),” uviedol člen Prezídia a Rady SK SaPA PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s. s tým, že sestry a pôrodné asistentky by taktiež privítali motivačné faktory ako sú napríklad variabilná pracovná doba, reflektujúca na požiadavky praxe, daňové zvýhodnenie z dôvodu výkonu regulovaného povolania v nadväznosti na povinnosť sústavne sa vzdelávať.
Sestry a pôrodné asistentky taktiež trápi to, že zamestnávateľ im nielenže nepomáha v súvislosti s povinnosťami sa sústavne vzdelávať, ale naopak im ani nevychádza v ústrety. Ako uviedol prezident Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Trnava Bc. František Naňo, väčšine sestier zamestnávateľ nehradí náklady spojené s ubytovaním, konferenčné poplatky a cestovné náklady (58 %), pričom ďalších 8 % dotazovaných sa k téme nechcelo vyjadriť. Iba 34 % opýtaných sestier má to šťastie, že im zamestnávateľ participuje na sústavnom vzdelávaní, ktoré je povinné zo zákona. „Až 42 % sestier a pôrodných asistentiek sa vyjadrilo, že nemajú možnosť na základe zákonníka práce využívať 5 dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie, pričom ďalších 14 % dotazovaných sa k danej otázke nechcelo vyjadriť.“
Väčšina sestier a pôrodných asistentiek (83 %) si myslí, že je dostatočne pripravená prevziať zodpovednosť za samostatné vykonávanie špecializovaných pracovných činností. „Drvivá väčšina oslovených sestier (95 %) si myslí, že úpravou kompetencií sestier a pôrodných asistentiek by malo dôjsť aj k úprave ich miezd. Väčšina sestier (81 %) si taktiež myslí, že je potrebná zmena legislatívy a úprava, respektíve vytvorenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek,“ dodala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a.
Prieskum sa realizoval formou písomných dotazníkov od 1. októbra 2016 do 31. decembra 2016 na reprezentatívnej výskumnej vzorke 2298 sestier, z toho 2205 žien a 93 mužov.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) je samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, združujúca sestry a pôrodné asistentky. Hlavnou úlohou je obhajovať profesijné, hospodárske a sociálne záujmy členov komory v zdravotníckych, sociálnych, školských a iných zariadeniach.