VYJADRENIE pre denník SME

Pridané dňa: 17.01.2017

VYJADRENIE

Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na otázky redaktora denníka SME

Bratislava 17. 1. 2017

1. Aký je posledný prepočet sestier na počet obyvateľov? Môžete mi uviesť konkrétne číslo aj s tým, kto ten prieskum robil? O koľko tento pomer sestier k počtu obyvateľov klesol za posledné roky?
Krajiny Európskej únie dlhodobo zaznamenávajú nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Do roku 2020 podľa štatistík Európskej komisie bude chýbať na trhu práce takmer 1,5 milióna zdravotníckych pracovníkov, z toho takmer 500 tisíc sestier. Súvisí to so starnutím obyvateľstva a dožívaním sa vyššieho veku vzhľadom na pozitívny ekonomický rozvoj a kvalitu života obyvateľov EÚ, ale aj s útlmom záujmu o prácu v zdravotníctve. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňovala na rýchly úbytok sestier a pôrodných asistentiek (PA). Nedostatkom sestier a pôrodných asistentiek trpí celá Európa, ale Slovenská republika patrí k tým krajinám EÚ, kde sestier ubúda najviac.
Kým v krajinách EÚ je podľa OECD priemer počtu sestier 8, 7 na 1000 obyvateľov, na Slovensku máme v súčasnosti podľa počtu obyvateľov 5 421 349 (ŠÚ SR) 5, 75 sestry na 1000 obyvateľov, čo znamená, že nám už teraz chýba vyše 12 000 sestier na to, aby sme dosiahli priemer EÚ.
Podľa NCZI v zdravotníckom systéme u nás pracovalo v roku 2014 – 31 166 sestier. Ich vekový priemer je 47 rokov. V prípade, že by sme sa chceli dostať s počtom sestier a PA na priemer EÚ, t. j. 8,7 sestier na 1000 obyvateľov, malo by v systéme pracovať 46 980 sestier. V praxi to znamená, že napríklad na klasickom internom oddelení má sestra namiesto 15 pacientov na starosti aj 30 pacientov a naviac nemá ani pomocný personál - zdravotníckych asistentov či sanitárov. Ošetrovanie pacientov si vyžaduje 24 hodinovú prítomnosť sestry, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Sestry sú teda nútené robiť prácu za dvoch, niekedy aj za viacerých, za rovnaký plat. Avšak logicky tak nemožno hovoriť o kvalite. Štúdia, ktorú uvádzame poukazuje nielen na dostatok sestier, ale aj na vzdelanie sestier. Čím vzdelanejšie sestry, tým väčšia šanca pacienta na prežitie. http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(13)62631-8/abstract)

2. Ako stojí Slovensko v počte sestier na počet obyvateľov v porovnaní s inými európskymi krajinami? Aký je európsky priemer a ako na tom stoja krajiny V4 v porovnaní s nami?
Zatiaľ, čo podľa údajov OECD v Nórsku je na 1000 obyvateľov 16,89 sestry, v Nemecku (13,14), v Rakúsku (8,00), v Maďarsku (6,41), v Českej republike (7,93), na Slovensku sa o tisíc obyvateľov v priemere stará len 5,75 sestry. Horšie , než my sú na tom v Poľsku, kde sa počet sestier dostal až na úroveň 5,24 sestry na 1000 obyvateľov. Vo všetkých krajinách V4 má počet sestier klesajúcu tendenciu, pokým v ostatných krajinách EÚ počty sestier pomaly narastajú v súlade s potrebami obyvateľstva.


3. Môžete stručne špecifikovať základné dôvody, prečo na Slovensku klesá počet sestier?
Počet poklesu počtu sestier a pôrodných asistentiek je dôsledok viacerých faktorov, po prvé nedostatkom motivácie novej „mladej krvi“ pre vstup do profesie a po druhé náročnými podmienkami výkonu povolania. V prvom rade je to slabé ohodnotenie. Základná mzda slovenských sestier je 20 % pod priemerom mzdy v národnom hospodárstve SR. Vyčerpáva ich veľa služieb, nadčasová práca, pričom svoje zohrávajú aj zlé pracovné podmienky v podobe nevyhovujúcich priestorov a materiálno-technického vybavenia zdravotníckych zariadení, stresujúca práca, fyzicky náročná, zlá organizácia práce. K tomu je ešte potrebné pridať veľký počet pacientov na jednu sestru v službe, málo pomocného personálu a často krát aj slovné útoky agresívnych pacientov a ich príbuzných, vrátane fyzického útoku.
Nedostatok sestier a PA sa snažia jednotlivé krajiny riešiť zlepšovaním pracovných podmienok pri výkone povolania sestier a PA - zavedením rôznych systémových motivačných prvkov, benefitov a v neposlednom rade úpravou mzdy.

4. Je možné slovenské sestry nahradiť ukrajinskými alebo rumunskými či bulharskými ako sa to zvykne hovoriť u lekárov? Ak nie, prečo?
Informácie o tom, že sestry z Ukrajiny prídu nahradiť tie zo Slovenska sú utópiou. Prácu ukrajinských sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku nateraz vylúčili aj samotní odborníci na ošetrovateľstvo z Ukrajiny, nakoľko aj tam je sestier nedostatok. Povolanie sestry a PA je regulovaným povolaním, podobne ako povolanie lekára. To znamená, že štát reguluje ich vzdelávanie a prísne zákonmi stanovuje podmienky pre výkon povolania tak, aby boli pacienti chránení. Sestry z Ukrajiny nespĺňajú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu. Každá sestra v Európskej únii musí spĺňať rovnaké, alebo podobné podmienky vzdelania, ktoré sú vzájomne uznávané. Sestry z Ukrajiny tieto podmienky nemôžu spĺňať, pretože obsahovo a počtom hodín nezodpovedá vzdelávaniu našich sestier. Využiť sestry z Ukrajiny na zalátanie nedostatku sestier je iba zbožným želaním politikov, avšak nedokáže vyriešiť krízovú situáciu v slovenských nemocniciach. Okrem toho, ak už sestra z Ukrajiny, Rumunska, či Bulharska vycestuje, skôr si vyberie bohatšie krajiny EÚ pre miesto svojho pôsobenia, kde majú sestry lepšie pracovné podmienky.

5. Aké sú podľa komory základné dôvody, pre ktoré sestry odchádzajú zo Slovenska a idú pracovať do zahraničia?
Za najdôležitejší dôvod odchodu považujeme slabé finančné ohodnotenie a zlé pracovné podmienky. Sestry, ktoré odišli do zahraničia, vo vyjadreniach často deklarujú spokojnosť s postavením v rámci zdravotníckeho tímu, kvalitných nadriadených, nezaťažených predsudkami a osobnými väzbami, profesionálne správanie celého tímu, menej pacientov na starosti v službe, čo im dáva možnosť postarať sa o nich naozaj kvalitne a práca im prináša uspokojenie, nie frustráciu. Heslo „Pacient na prvom mieste“ sa naozaj pretavuje do denno- dennej činnosti všetkých zainteresovaných. Sestry síce veľakrát odchádzajú pracovať aj na nižšie pozície opatrovateľky, ale majú na starosti jedného, maximálne dvoch pacientov, pracujú podstatne menej času – 15 dní v mesiaci a zarábajú vcelku slušne - od 800-1500 eur v čistom.

6. Aké systémové kroky, ktoré by malo ministerstvo zdravotníctva/štát urobiť, aby na Slovensku neklesal počet sestier? Myslíte si, že minister Drucker je schopný/ochotný tieto systémové kroky urobiť? Ak nie, prečo?
Na rokovaní s ministrom zdravotníctva sme odovzdali materiál, ktorý obsahuje niekoľko návrhov na zlepšenie postavenia sestier, a ktoré by mohli priniesť pozitívne zmeny, avšak musia byť realizované spolu, nie separátne. Napriek faktu, že tento materiál sme ministrovi odovzdali už v máji, dodnes sme sa od šéfa rezortu zdravotníctva nedočkali návrhov na riešenie nedostatku sestier, či možnosti motivácie, prečo by ľudia mali pracovať v povolaní sestra a pôrodná asistentka. Je potrebné prijať čo najrýchlejšie také opatrenia, aby sa v slovenskom zdravotníctve stabilizovala situácia so sestrami a pôrodnými asistentkami, ktoré sú pilierom zdravotníctva a zároveň sa zatraktívnili tieto povolania, aby prácu sestry alebo pôrodnej asistentky chcelo robiť viac mladých ľudí. Navrhovali sme navýšenie základnej mzdy pre sestry a PA podobne, ako to idú robiť v Čechách, kde chýba „iba“ 2000 sestier. Ďalej sme navrhovali zvyšovanie mzdy na základe odpracovaných rokov, pretože podľa súčasne platného zákona sestra s 3 ročnou a s 15 ročnou praxou zarábajú rovnako. Navrhovali sme zmenu kompetencií pre sestry špecialistky a pre sestry s pokročilou praxou s VŠ II. stupňa. Navrhovali sme využívať možnosti zamestnať sestry hoci iba na niekoľko hodín v mesiaci, ak nemôžu pracovať v plnom pracovnom pomere, pretože tento spôsob sa u sestier a PA využíva veľmi málo. Navrhovali sme kreditový príplatok, ak sa sestry sústavne vzdelávajú, pretože je to vzdelávanie viac pre pacienta a pre dobre fungujúci systém, ako pre samotné sestry a PA.
Ministrove vyjadrenia, že samotné posilnenie kompetencií vyrieši nedostatok sestier, považujeme za zavádzanie verejnosti. Zmena kompetencií, riešená separátne od ostatných navrhnutých opatrení, nové sestry do systému neprinesie, maximálne ako-tak udrží tie, ktoré tu ešte máme. Rovnako aj vyjadrenie, že práca v zdravotníctve je poslanie a lepšie platy by mohli spôsobiť aj príchod nekvalitných ľudí, ktorí nemajú vzťah k tejto práci je zavádzaním. Všetci chodíme do práce preto, aby sme dostali adekvátne ohodnotenie. Je krásne, ak nás práca baví a máme k nej pozitívny vzťah, ale pocitmi svoje deti nenakŕmime, ani nedáme do lepších škôl.

7. Môžete mi poslať nasledovné údaje: Počet sestier na Slovensku a ich vekovú štruktúru?
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek k pondelku 16. januára 2017 zo zákona registrovala 40 073 sestier a pôrodných asistentiek. Údaj o vekovej štruktúre slovenských sestier a PA SK SaPA k dnešnému dňu nevie poskytnúť.
V zmysle zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 62 ods. 1, - registrácia je zapísanie zdravotníckeho pracovníka do registra a vydanie potvrdenia o registrácii.
Komora zapíše sestru a pôrodnú asistentku do registra do 10 dní od doručenia oznámenia a požadovaných dokladov a vydá potvrdenie o registrácii, v ktorom je uvedený dátum registrácie a pridelené registračné číslo, pod ktorým bude sestra alebo pôrodná asistentka vedená v registri sestier alebo v registri pôrodných asistentiek. Registračné číslo sa používa ako variabilný symbol pri rôznych platbách v komore, pri vzdelávacích aktivitách a pri každej komunikácii s komorou.
Zápisom do registra sestier/pôrodných asistentiek sa nestávate členom komory. Členstvo v komore je dobrovoľné. V prípade záujmu o zápis do zoznamu členov - postup a podrobnosti v časti členstvo.

Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, prezidentka