Vyjadrenie pre časopis Sestra

Pridané dňa: 20.01.2017

VYJADRENIE

Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na otázky šéfredaktorky odborného časopisu Sestra

Bratislava 20. 1. 2017


Aké kompetencie majú dnes sestry na Slovensku a v zahraničí? (akési porovnanie). Koncom januára bude totižto predložený návrh MZ SR o rozšírení kompetencií sestier. Budú porovnateľné so zahraničím?
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a., prezidentka SK SaPA: Každý pracovník v zdravotníctve je dôležitým článkom v systéme a mal byť mať aj jasne definované pracovné činnosti, ktoré môže vykonávať na základe svojho vzdelania, skúseností a pracovného zaradenia. Prax je však taká, že vykonávané činnosti zdravotníkov sú často krát na hrane zákona pre nedostatočnú legislatívu. Sestry a pôrodné asistentky sa čoraz častejšie v záujme pacienta dostávajú do situácií, kedy musia prekročiť svoje zákonné právomoci. Myslíme si, že nastal čas, aby sa prehodnotili kompetencie jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov, nielen sestier a PA, na základe príslušného vzdelania, reálnych potrieb praxe a najnovších vedeckovýskumných poznatkov ako aj v súlade s činnosťami , ktoré vykonávajú v zahraničí. Upozorňujeme na nedostatky Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR číslo 364 z roku 2005 o rozsahu ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou a pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom. Komora má za cieľ do návrhu vyhlášky zapracovať iba tie činnosti sestier, ktoré reálne robia aj v súčasnosti, no nie sú vo vyhláške dostatočne zadefinované.
Ak by sa sestrám rozšírili kompetencie a štát by dokázal využiť ich potenciál, došlo by k skvalitneniu zdravotnej starostlivosti o pacienta a taktiež by sa ušetrili financie v systéme zdravotnej starostlivosti. Zároveň by to bola motivácia pre súčasné sestry ostať v systéme, ale aj motivácia pre potenciálnych nových uchádzačov o štúdium odboru ošetrovateľstvo, alebo pôrodná asistencia. Samozrejme, že sprehľadnenie odborných činností sestier a pôrodných asistentiek musí ísť súčasne „ruka v ruke“ s úpravou miezd. Keď máme pracovať viac, sme ochotní prevziať za svoje konanie aj patričnú zodpovednosť, a následne si zaslúžime byť aj adekvátne ohodnotení.
Návrh kompetencií nie je naviazaný len na dĺžku praxe. Kompetencie by mali mať nadväznosť aj na stupeň dosiahnutého vzdelania. Sestry sa v minulosti vzdelávali na stredných zdravotníckych školách viac pre potreby výkonov a pre pasívne plnenie ordinácií lekára. Moderné ošetrovateľstvo, tak, ako sa vzdelávajú sestry dnes, má základ v samostatnej práci sestier, v nazeraní na pacienta ako na celistvú bytosť s jeho potrebami, ktoré sa netýkajú priamo iba ochorenia samotného, teda biologických potrieb, ale dôraz sa kladie aj na pacientove potreby z oblasti psychického, emočného a sociálneho prežívania. Moderné ošetrovateľstvo chápe proces liečby, uzdravovania pacienta ako súčasť mnohých iných faktorov, ktoré ovplyvňujú pacientove potreby. Tieto potreby by mala sestra vedieť identifikovať a dokázať uspokojovať.
Je logické a každému jasné, že sestra, či PA , ktorá získa skúsenosti v praxi, dokáže klinicky myslieť, dokáže predvídať, aká bude pacientova odozva na samotnú liečbu, ale aj na jej intervencie v oblasti uspokojovania bio-psycho-sociálnych potrieb, dokáže správne posúdiť a vyhodnotiť pacientov stav a následne plánovať a realizovať také ošetrovateľské zásahy, ktoré sú potrebné, alebo nevyhnutné pre pacientov čo najvyšší komfort, dokáže riadiť ošetrovateľský tím, učiť študentov, prijať inovácie a aplikovať vedecké poznatky do praxe.
Naviazanie kompetencií na vzdelanie a dĺžku praxe majú racionálny základ v tom, že podmienkou na ďalšie vzdelávanie – špecializačné a certifikačné, je dĺžka výkonu povolania.
V súčasnosti máme v systéme niekoľko kategórií sestier a PA podľa vzdelania. Sú to registrované sestry (s ukončenou SZŠ, či diplomanským, alebo bakalárskym štúdiom), sestry špecialistky (s príslušnou špecializáciou, či certifikátom) a sestry s pokročilou praxou (magisterky so špecializáciou). Je to spôsobené zmenou vzdelávania, ktorú sme aplikovali v súlade so smernicami EÚ. Sestra s ukončenou SZŠ, teda registrovaná sestra, sa považuje za odborne spôsobilú pre potreby SR. (Ak dosiahla úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zubná sestra, zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra alebo všeobecná sestra, ktorého získavanie sa začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004, ak vykonávala činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť na území členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas posledných piatich rokov, alebo ak dosiahla úplné stredné odborné vzdelanie na vojenskej strednej škole v študijných odboroch zdravotná sestra, všeobecná sestra alebo zdravotník, ktorého získavanie sa začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004, ak vykonávala činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť na území členských štátov Európskej únie najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas posledných piatich rokov. Pôrodná asistentka sa považuje za odborne spôsobilú na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní pôrodná asistentka ak nadobudla úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore ženská sestra podľa predpisov účinných do 27. marca 2002, ak vykonávala činnosti pôrodnej asistentky na gynekologicko-pôrodníckom oddelení zdravotníckeho zariadenia alebo v ambulancii v odbore gynekológia a pôrodníctvo na území členských štátov Európskej únie najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas posledných piatich rokov alebo po absolvovaní vyššieho odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore diplomovaná pôrodná asistentka podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.)
V období od roku 1993 sa už prelínalo vzdelávanie na SZŠ a vzdelávanie univerzitách, či vysokých školách, v diplomanských študijných programoch vyššieho odborného štúdia na SZŠ a v bakalárskych, či magisterských študijných programoch na univerzitách, či vysokých školách, ktoré implementovali príslušné smernice EÚ do vzdelávacích programov. Vzdelávanie sestier a PA na SZŠ sa u nás skončilo v roku 2004. V súčasnosti sa sestry vzdelávajú už iba v diplomanských študijných programoch na SZŠ, alebo v bakalárskych a magisterských študijných programoch na univerzitách, či vysokých školách.
Registrovaná sestra (diplomovaná, bakalárka) , sestra špecialistka a sestra s pokročilou praxou (magisterka) budú mať rozdielne kompetencie v oblasti posudzovania, plánovania, rozhodovania , realizovania a kontroly ošetrovateľskej praxe.
Do špecializačného a certifikačného štúdia nemôže byť sestra/ PA zaradená bez toho, aby mala minimálne rok, u niektorých špecializácií aj viac rokov praxe. Až potom môžeme hovoriť o sestrách/PA špecialistkách, či sestrách/PA s pokročilou praxou. Okrem týchto kritérií je veľmi dôležité, komu, teda akým kategóriám pacientov by sa mali sestry špecialistky a sestry s pokročilou praxou venovať. Sestry špecialistky poskytujú starostlivosť pacientom, ktorým hrozí, alebo už sú ohrození zlyhávaním základných životných funkcií, či jednotlivých orgánových systémov, teda zjednodušene povedané, komplikovaným pacientom.
Ak sestra, či PA dosiahne určitý stupeň vzdelania, to ešte neznamená, že je dobrou sestrou. V našom povolaní, podobne ako je tomu u lekárov, by malo ísť vzdelanie v jednej línii so skúsenosťami.

PhDr. Milan Laurinc, PhD., člen Rady a Prezídia SK SaPA: Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach už teraz sestry/PA špecialistky realizujú výkony, ktoré zákon povoľuje iba lekárovi. Skúsené sestry vo viacerých nemocniciach cievkujú mužov a deti, zavádzajú a vyberajú kanylu do žily a zo žily pacienta, vyberajú stehy z operačných rán, upravujú dávky kontinuálnych liekov pri liečbe napríklad bolesti a podobne. Už niekoľko rokov upozorňujeme nato, že v intenzívnej starostlivosti by napríklad sestry špecialistky podľa schválených štandardizovaných postupov a na základe indikácie lekára mohli pomáhať pacientom pri liečbe bolesti a úprave dávok liekov, v chirurgii vyberať stehy pri nekomplikovaných ranách. Sprehľadnenie kompetencií by pomohlo zlegalizovať súčasný stav, nakoľko už teraz také činnosti sestry vykonávajú v spolupráci s lekárom.
Rozšírené kompetencie ambulantných sestier by podľa SK SaPA mohlo v skutočnosti zefektívniť prácu v ambulancii a znížiť čakanie pacienta na vyšetrenie.
Vysoké percento pacientov (takmer 40%) navštevuje ambulancie kvôli predpísaniu liekov- vystaveniu receptu, alebo kvôli predpísaniu zdravotného materiálu, či pomôcky. Kým na Slovensku navštívi pacient lekára v priemere 12- krát ročne, v krajinách EÚ je to takmer o polovicu menej (OECD). Zaťažuje to lekárov, ktorí potom nemajú dostatok času na diagnostiku, či liečbu pacientov. To spôsobuje, že pacienti čakajú dlho, sú nespokojní, nútení sa prednostne objednávať a samozrejme, platiť za prednostné vyšetrenie. Sestra pri prvom kontakte s pacientom by mohla odobrať anamnézu, indikovať základné laboratórne a röntgenologické vyšetrenia, zhotoviť EKG a zmerať fyziologické funkcie. Takto pripravený pacient so všetkými hotovými vyšetreniami by bol prenechaný do starostlivosti lekára. Ušetrí sa tak čas lekára a pacienta. Sestry špecialistky, či sestry s pokročilou praxou v mnohých krajinách Európy majú dokonca v starostlivosti stabilizovaných chronických pacientov, nastavených na liečbu, pričom títo pacienti majú kontroly stavu výhradne realizované sestrou- pacienti s diabetom, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, psychiatrickí pacienti a pod.
Sestry by mohli predpisovať špeciálny zdravotnícky materiál (obväzy plienky, podložky, pomôcky pre inkontinentných, materiál na ošetrovanie rán a podobne.), ale aj vybrané lieky a zdravotnícke pomôcky u pacientov, ktorí sú stabilizovaní v dlhodobej starostlivosti praktického lekára, alebo špecialistu. Dobrým príkladom je práve Poľská republika, kde sestry od roku 2015 môžu predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky, či krajiny severnej Európy.
Kompetencie nielen sestier a pôrodných asistentiek, ale aj iných profesionálov by sa mali odvíjať od odbornej spôsobilosti v nadväznosti na kvalifikačný stupeň vzdelania a výkon certifikovaných a špecializovaných pracovných činností. SK SaPA dlhodobo upozorňuje na to, že pri nedostatku sestier a PA a ich vyššom vekovom priemere, odmeňovanie bez prihliadnutia na praktické skúsenosti súvisiace dĺžkou výkonu povolania a bez garancie zákonom je pre sestry a PA demotivujúce. Český model odmeňovacia sestier a PA by bol pre nás čiastočne prijateľnejší, keďže pri odmeňovaní tabuľkové mzdy reflektujú na roky praxe a získanú špecializáciu.