V Budapešti sa stretli sestry a odborári z krajín V4

Pridané dňa: 21.10.2016

Na stretnutí sme sa oboznámili najskôr so situáciou v zdravotníctve v jednotlivých krajinách a navrhli sme možné riešenie problematiky postavenia ženy – sestry v spoločnosti, ktorá úzko súvisí s poskytovaním starostlivosti. Z debaty vyplynulo, že každá z týchto krajín má spoločné problémy v týchto oblastiach.

  1. Nízky počet sestier na 1000 obyvateľov

  2. Identifikácia, pomenovanie problému, priznanie si toho , že sestier niet zo strany jednotlivých ministerstiev ( Maďarsko ministerstvo zdravotníctva nemá)

  3. Nedostatočné finančné ohodnotenie sestier

  4. Nevyhovujúce pracovné podmienky

  5. Sestry ktoré aktívne vykonávajú svoje povolanie majú v priemere 50 a viac rokov

  6. Neaktuálne kompetencie vzhľadom na náročnosť výkonov a posun v medicíne ako takej

  7. Nedostatok pomôcok a materiálu na ošetrenie pacientov

  8. Znížená prestíž povolania v spoločnosti

  9. Nedostatok absolventov nastupujúcich reálne do praxe

  10. Postoj sestier k vlastnému povolaniu, stavovská hrdosť

  11. Neschopnosť presadiť a vôbec vyjadriť názor zo strany sestier pracujúcich v danej krajine

  12. Priestor na korupciu v systéme zdravotníctva jednotlivé kauzy CT, stenty atď..

Po tejto diskusii sme postupne prebrali jednotlivé stratégie protestov, ktoré sme uskutočnili v minulých obdobiach a venovali sme sa zhodnoteniu a účinnosti týchto opatrení.

Maďarsko
Mária Sándor je zdravotná sestra, verejná aktérka a zakladateľka občianskeho združenia „Maďarsko za maďarský systém zdravotnej starostlivosti“ (Magyarország a Magyar Egészségügyért). Ako zdravotná sestra pracujúca s predčasne narodenými deťmi v jednej budapeštianskej nemocnici začala nosiť čierne oblečenie na znak svojho nesúhlasu so zlými podmienkami v sektore zdravotnej starostlivosti. Pozornosť médií pritiahla prvýkrát vo februári 2015, kedy poskytla rozhovor niekoľkými televíznym staniciam. V rozhovoroch objasňovala aktuálnu situáciu zdravotných sestier v Maďarsku, t.j. zmrazenie zvyšovania platov od roku 2007, masovú migráciu zdravotných sestier z krajiny, nutnosť pracovať v troch aj štyroch zamestnaniach (napr. aj ako upratovačka v domácnostiach), ktorá dopĺňa veľmi nízke mzdy v zdravotníctve.
Na jar 2015 Mária Sándor úspešne požiadala svoje kolegyne, aby sa k nej pripojili. Ich štyri dni v čiernom oblečení sa stali celoštátnou demonštráciou, ktorú podporil Nezávislý odborový zväz pracujúcich v zdravotníctve (Független Egészségügyi Szakszervezet). Na konci roku 2015, potom, čo bola Sándor z tohto odborového zväzu vylúčená, založila vlastnú občiansku iniciatívu. V septembri 2015 prestala pracovať ako zdravotná sestra. Televízna stanica RTV Klub jej udelila cenu Osobnosť roka (Év Embere), dostala viacero ďalších ocenení. Organizácia „Maďarsko za maďarský systém zdravotnej starostlivosti“, založená a vedená Máriou Sándor, nedávno založila veľkú zastrešujúcu organizáciu „Hnutie pre Maďarsko“ (Magyarországért Mozgalom). Hnutie je občianskou platformou učiteliek a učiteľov, sociálnych pracovníčok a pracovníkov, umelcov a umelkýň, bežných občianok a občanov a verejných osobností. V súčasnosti zástupkyne a zástupcovia hnutia cestujú po Maďarsku, predstavujú svoje hnutie s cieľom získať nové členky a členov.
Jedným z najpozoruhodnejších činov Márie Sándor bola výzva k minúte ticha na demonštrácii pred maďarským parlamentom 15. marca 2016. Minúta ticha mala byť vyjadrením pokojnej opozície proti tomu, ako maďarská vláda zanedbáva školstvo a zdravotnú starostlivosť. Videozáznam je dostupný na https://www.youtube.com/watch?v=qU7mALsuqQg.
Z osobného pohľadu viem čo Mária prežíva a čo ju ešte zrejme čaká, ale veľmi ma zarazilo keď sa s obavami vyjadrila o reálnom nebezpečenstve a strachu o svoj život vzhľadom na jej aktivity. Povedala,že v Maďarsku sa už aj nepohodlní stratili a nikdy nenašli. Je zarážajúce v 21.storočí praktikovať na odborách mafiánske spôsoby vybavovania si účtov. Mali sme dojem, že ľudia v tejto krajine nie sú slobodní tak ako My v čase „ Mečiarizmu“. Mária je inšpiráciou pre svoje maďarské kolegyne, avšak podotkla aj to, že necíti oporu v maďarskej komore sestier nakoľko táto je naklonená vládnucej strane socialistov Viktora Orbána.

Poľsko
Zdravotné sestry a pôrodné asistentky zápasia so zlými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami už od raných 90. rokov, keď počas politickej a ekonomickej transformácie sektor zdravotníckej starostlivosti bojoval s vážnymi finančnými problémami. Poľský odborový zväz zdravotných sestier a pôrodných asistentiek aj Poľská komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek boli založené v prvej polovici 90. rokov, aby hájili záujmy a profesijný status osôb pracujúcich v týchto dvoch povolaniach.
Zdravotné sestry sú dnes nútené zaoberať sa stále tými istými problémami, s ktorými sa stretávali už pred viac ako dvadsiatimi rokmi. V roku 2015 odborový zväz zdravotných sestier hrozil generálnym štrajkom a zorganizoval veľkú demonštráciu. Odbory spolu s komorou vyjednali zvýšenie miezd.
Jedným z najväčších problémov, s ktorým sa zdravotné sestry v súčasnosti stretávajú, je nedostatok zdravotníckeho personálu na pracoviskách. Odbory aj komora vyjednali s ministerstvom zdravotníctva reguláciu, ktorá zavádza minimálny pomer pacientov a pacientok na zdravotnú sestru. Doterajšia regulácia, na ktorej dodržiavanie dohliadalo ministerstvo, nepredstavovala pre pacientky a pacientov a ani pre zdravotné sestry únosné riešenie.
Od polovice nultých rokov sa v nemocniciach zavádzajú takzvané flexibilné formy zamestnávania – nadčasy sa platia pomocou zmlúv uzatváraných na základe občianskeho zákonníka a namiesto pracovných zmlúv na plný úväzok sa uzatvárajú zmluvy na čiastočný úväzok a živnosti. Ani jedna z týchto nových foriem zamestnávania nie je regulovaná zákonníkom práce, čo znamená nedostatočnú kontrolu nad počtom odpracovaných hodín, rozložením pracovnej doby a nemocenskou. Nedostatok kontroly tak znamená zvýšené riziko pre pracujúce zdravotné sestry aj pre pacientky a pacientov.

Česká republika
České zdravotníctvo prešlo po roku 1989 viacerými systémovými zmenami – predovšetkým zmenou systému zdravotného poistenia, privatizáciou a vytvorením konkurenčného prostredia v zdravotníctve. Okrem privatizácie, ktorá začala v roku 1992 a ktorá stojí za stabilným nárastom počtu zdravotníckych zariadení aj zdravotníckeho personálu, bola ďalšou veľkou zmenou transformácia pôvodne okresných nemocníc na akciové spoločnosti v roku 2004. Rast platov v zdravotníctve po roku 1989 kopíroval vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve (11 %). Rast bol však vyšší v mzdovej než platovej sfére a tiež v prípade lekárov než u zdravotných sestier.
Na aktuálnu situáciu v pracovných podmienkach zdravotných sestier majú vplyv najmä dve vyhlášky ministerstva zdravotníctva: úhradová vyhláška (ktorej dôsledkom je dlhodobé znižovanie úhrad zdravotnej starostlivosti nemocniciam) a personálna vyhláška z roku 2012 (novelizovaná v roku 2013). Tieto vyhlášky nútia nemocnice a zdravotnícke zariadenia obmedzovať zdravotnú starostlivosť, znižovať počty zamestnancov v zdravotníctve a znižovať kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Konkrétne, v roku 2012 sa nastavením minimálnych personálnych štandardov zvýšil počet pacientov na jednu sestru – definované minimá sa navyše často stali maximálnym štandardom. Problém spočíva aj v samotnom výkazníctve: personálne zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti sa sleduje podľa prepočítaných úväzkov a nie podľa fyzického počtu pracujúcich v jednotlivých zmenách počas 24 hodín. Uvedené opatrenia ústia do problémov s obsadzovaním pracovných zmien, nedodržiavaním prestávok. Zamestnávatelia znižujú mzdové náklady aj tak, že preraďujú pracujúce z pozície všeobecnej sestry na pozíciu zdravotníckej asistentky (a to aj napriek tomu, že ide o protiprávne konanie). Ďalej, aj napriek nedostatku personálu na počet pacientov zamestnávatelia znižujú nadčasy, a v prípade nadčasov nútia zdravotné sestry do uzatvárania menej výhodných dohôd o vykonaní práce s nižšími hodinovými sadzbami. Vláda sa v súčasnosti snaží riešiť akútny nedostatok zdravotných sestier riešiť znížením kvalifikačných kritérií (skrátením povinného vzdelávania).
Okrem stabilných subjektov hájacich záujmy zdravotných sestier ako sú Odborový svaz zdravotních sester a porodních asistentek a Česká asociace sester aj novovznikajúce organizácie ako Iniciativa sester Neodcházíme, organizujeme se! alebo Spolek vysokoškolsky vzdělaných sester.
Slovensko
Po roku 2000 mala na pracovné podmienky zdravotných sestier najväčší vplyv decentralizácia zdravotnej starostlivosti a premena regionálnych nemocníc na akciové spoločnosti. To pre ne znamenalo zhoršenie prístupu k možnosti oddlženia a v dôsledku sa tak roztvorila priepasť medzi finančným ohodnotením v regionálnych nemocniciach na jednej a vo väčších štátnych alebo fakultných nemocniciach na druhej strane.
Potom, čo na konci roku 2011, stavovská lekárska organizácia hrozila odchodom do zahraničia a viedla úspešnú kampaň za zlepšenie svojho ohodnotenia aj zmeny v ekonomickom usporiadaní nemocníc, začali jasnejšie hájiť svoje záujmy zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Nereprezentoval ich však hlavný odborový zväz (Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb), ale Slovenská komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ku ktorej sa pridalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek.
Potom, čo v roku 2012 došlo k legislatívne nariadenému zvýšeniu miezd zdravotných sestier, klesla zamestnanosť v sektore a predovšetkým sa zmenili pracovné podmienky zdravotných sestier. Hoci zdravotné sestry pracujú väčšinou na pracovnú zmluvu na plný úväzok a v sektore tak nevznikajú prekarizované pracovné vzťahy, prekarizácia sa týka pracovného času, organizácie práce a konkrétnych zamestnaneckých skupín. Napríklad nariadené zvýšenie miezd zdravotných sestier spôsobilo, že pracovné úväzky zdravotných sestier boli rozdeľované na odbornú prácu zdravotných sestier a na administratívny úväzok. (Niektoré zo zdravotných sestier odmietali tieto nové typy pracovných zmlúv podpísať a boli prepustené.)
Vo vzniknutej situácii OZSaPA a Komora pokračovali v boji za lepšie pracovné podmienky zdravotných sestier: v októbri 2013 počas troch dní postavili stanové mestečko pred Úradom vlády SR a vydali Deklaráciu požiadaviek sestier a pôrodných asistentiek. Na prelome rokov 2015 a 2016 zdravotné sestry združené v OZSaPA zvolili taktiku podávania hromadných výpovedí, ktorá však napokon nebola úspešná. Zdravotné sestry v ich boji podporila ďalšia iniciatíva obhajujúca záujmy učiteliek a učiteľov – Iniciatíva vysokoškolských učiteľov a Iniciatíva slovenských učiteľov.
Slovensko v porovnaní s Európskou úniou trpí nedostatkom zdravotných sestier: na 1 tisíc obyvateľov pripadá necelých 6 zdravotných sestier (v porovnaní s priemerom EÚ – 8 sestier). Táto situácia ústi do nárastu nadčasov a vyčerpanosti zdravotných sestier.
Vzhľadom na momentálnu situáciu na Slovensku sme zhodnotili predošlú akciu „ výpovedí „sestier ako z časti za veľmi úspešnú. Boli sme vzorom a inšpiráciou pre ostatné krajiny, preto nakoľko sme pochopili ,že až takáto krajnosť dokáže pohnúť ľadmi spoločnosti a kompetentnými aby začali situáciu riešiť.
V budúcnosti nás čaká mnoho prekážok ale sme posilnené náročným obdobím ktoré sme prežívali 12.2015 – 01.2016.
Na večernom stretnutí a panelovej diskusii sa zúčastnili aj zástupci nadácie, žurnalisti, pedagógovia vysokých škôl sociológie z ČR, Maďarska a Poľska. Na záver by som vyjadrila lútosť nad tým, že ako jediná sa nezúčastnila maďarská komora sestier pod vedením Zoltána Balogha.
V budúcnosti plánujeme opäť stretnutie sestier z krajín V4. Pochopili sme dôležitosť a význam týchto stertnutí minimálne v podpore jednolivých organizácii za lepšie pracovné podmienky sestier a za zlapšenie postavenia ženy ako poskytovateľky starostlivosti v spoločnosti.