Sestra: Názory sestier na pregraduálne vzdelávanie v profesii sestra

Pridané dňa: 08.11.2017

Názory sestier na pregraduálne vzdelávanie v profesii sestra

(13.10.2017; Sestra; č. 09, názor , s. 10,11,12,13; Miloš Čakloš)

Mgr. Miloš Čakloš, NOÚ Bratislava

Mgr. Jana Sedliaková, PhD., VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava, NÚSCH, a. s. Bratislava

SÚHRN: Od roku 2004 prebieha v Slovenskej republike príprava sestier na vysokých školách, alebo v rámci vyššieho odborného štúdia na stredných zdravotníckych školách. Obe tieto možnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti na výkon profesie sestra sú v súlade s požiadavkami na výkon regulovaných povolaní v zdravotníctve v rámci členských štátov Európskej únie (EÚ). Aj napriek už viac ako desaťročnému fungovaniu bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo stále neexistuje jednotný názor na systém vzdelávania sestier. Aj z tohto dôvodu sme naše skúmanie zamerali na posúdenie názorov samotných sestier na danú problematiku.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Pregraduálne vzdelávanie. Sestra. Ošetrovateľstvo. Smernica 2005/36/ EÚ.

Úvod

Prvý známy univerzitný vzdelávací program pre sestry bol založený v roku 1920 na Novom Zélande. Po roku 1950 sa vysokoškolské vzdelávacie programy začali rozširovať aj do Severnej Ameriky. V Európe sa presun ošetrovateľského vzdelávania na úroveň vysokých škôl začínal veľmi pomaly. V 60. rokoch prenikla vlna vysokoškolského vzdelávania sestier do západných európskych krajín a postupne sa šírila po uvoľnení politických pomerov aj na územie Československa. Spočiatku bolo vysokoškolské vzdelávanie v zahraničí, ale aj u nás, určené len pre učiteľov ošetrovateľstva a príprava sestierprebiehala na stredných školách. Neskôr sa presadzovalo vysokoškolské vzdelanie aj pre klinickú prax sestier. Prestup vzdelávania sestier na vysoké školy ovplyvnili najmä politické zmeny vo svete, nový smer ponímania ošetrovateľstva, formovanie ošetrovateľstva ako samostatného odboru, či jeho profesionalizácia (Hanzlíková, 2011).

Zmeny vo vzdelávaní

Systém vzdelávania, akým boli pripravované sestry v priebehu 20. storočia už nie je adekvátny a postačujúci pre realitu zdravotnej starostlivosti v 21, storočí. Z dôvodu väčšej profesionalizácie ošetrovateľstva prevláda globálna zmena vo vzdelávaní sestier posunom zo stredných škôl na vzdelávanie na vysokých školách (Hegarty et al., 2009). Trendom súčasného vzdelávania sestier vo svete sa stáva jednotnosť a snaha po vyššom vzdelávaní v príprave sestier na ich profesiu. Medzi hlavné dôvody tejto zmeny patrí meniaci sa zdravotný stav ľudí vo svete, zvýšenie podielu populácie s mnohopočetnými chronickými ochoreniami (Institute of Medicine, 2011), meniace sa modely poskytovania zdravotnej starostlivosti, pokroky v lekárskej vede a moderných technológiách, nové vyvíjajúce sa role sestier a migrácia sestier ako pracovnej sily po celom svete (Salminen et al., 2009).

Formovanie zmien a myšlienok vo vzdelávaní sestier v Európe ovplyvnila Bolonská deklarácia, Mníchovská deklarácia, Európska stratégia Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), Medzinárodná rada sestier (ICN), Smernice EÚ a mnohé ďalšie, ktoré zviditeľnili prínos ošetrovateľstva, ale aj súčasného ošetrovateľského vzdelávania sestier. Dokumenty SZO, smernice EÚ, ale aj výzvy po vyššom vzdelaní sestier mnohých odborných sesterských organizácií vo svete, sa postupne etablovali vo všetkých členských štátoch EÚ a ovplyvnili tak spôsob vzdelávania sestier takmer v celej Európe.

Zo spomínaných dokumentov významnú úlohu zohráva predovšetkým Smernica 2005/36/EÚ (v súčasnosti ju mení a dopĺňa Smernica 2013/55/EÚ), ktorá je záväzná pre všetky členské štáty Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky (SR). Definuje minimálne požiadavky k začatiu odbornej prípravy sestier (ukončenie všeobecného vzdelania trvajúceho aspoň 10 alebo 12 rokov, štúdium trvá najmenej 3 roky a obsahuje aspoň 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy). Smernicou sa zároveň zriadil systém uznávania odborných kvalifikácií v EÚ. Jej zámerom bolo vytvoriť jednotnú európsku platformu ošetrovateľského vzdelávania, ako aj integráciu vzdelávania sestier do vyšších vzdelávacích systémov s cieľom zlepšiť postavenie profesie sestry (Öhlén et al., 2010), zabezpečiť väčšiu pružnosť na trhu práce, liberalizovať služby, podporovať automatické uznávanie kvalifikácií v danej profesii, mobilitu pracovných síl a uľahčiť administratívne postupy (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/EÚ).

Metodológia výskumu

Cieľom výskumu bolo zistiť aký majú sestry názor na vysokoškolské vzdelávanie v profesii sestra. Pri posúdení faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť názory sestier, sme sa zamerali na premenné vek, najvyššie dosiahnuté vzdelanie a druh pracoviska respondenta.

Kvantitatívny výskum sme uskutočnili metódou dotazníka, ktorý bol distribuovaný elektronicky do emailových schránok registrovaných sestier cez portál Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Dotazník bol anonymný a pozostával z 18 dotazníkových položiek, na ktoré respondenti odpovedali pomocou 5 stupňovej Lickertovej škály a 2 otvorených položiek. Za účelom porovnania výsledkov boli súčasťou dotazníka 3 socio-demografické položky. Získavanie empirických údajov prebiehalo v období január - február 2017.

Výskumný súbor tvorilo 601 sestier. Výber respondentov bol zámerný. Základným kritériom pre výber respondentov bola odborná spôsobilosť v kategórii zdravotníckeho povolania sestra a registrácia v SKSaPA. Zastúpenie respondentov v jednotlivých demografických položkách zobrazuje v absolútnych a relatívnych číslach (tab 1).

Spracovanie získaných empirických dát sme uskutočnili pomocou štatistického programu Statgraphics XV. Deskriptívnu štatistiku sme vyhodnotili pomocou absolútnej a relatívnej početnosti, induktívnu štatistiku sme riešili pomocou Chi kvadrat testu dobrej zhody, Pearsonovho koeficientu C a Cramerovho koeficientu V. Hladina významnosti bola 0,05.

Výsledky

Pri vyhodnocovaní výsledkov sme sa zamerali predovšetkým na zmapovanie názorov sestier na potrebu vysokoškolského vzdelávania (VŠ) v profesii sestra. Z výsledkov vyplynulo (tab. 2), že 45,5 % sestier považuje za potrebné, aby vzdelávanie sestier prebiehalo na vysokých školách. Odpovedali možnosťou určite áno (23,1 %) a áno (22,4 %). Spolu 32,7 % sestier uviedlo, že nie je potrebné, aby vzdelávanie sestier prebiehalo na vysokých školách. Odpovedali možnosťou určite nie (9,7 %) a nie (23,0 %). Zaujímavé je, že až 21,8 % sestier nemalo vyhradený názor na túto otázku.

Pri porovnávaní odpovedí o potrebe VŠ vzdelania sestier na základe premenných vek, najvyššie dosiahnuté vzdelanie a druh pracoviska sa nám potvrdili predpoklady, že názory sestier sú signifikantne odlišné na základe nadobudnutého vzdelania (p 0,0018) a na základe veku (p 0,0002). Sestry, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie a vekovo mladšie sestry svojimi názormi vyjadrili väčšiu potrebu VŠ vzdelania ako sestry, ktoré nemajú vysokoškolské vzdelanie a vekovo staršie sestry. Pri posúdení na základe druhu pracoviska sme nezaznamenali signifikantne rozdiely v názoroch sestier (tab. 1).

V ďalšej fáze posúdenia odpovedí nás zaujímalo, prečo si sestry myslia, že je potrebné vzdelávanie na vysokých školách. Keďže sa jednalo o otvorenú otázku, odpovede sme sa snažili čo najužšie kategorizovať. Na túto otázku odpovedalo 274 sestier. Ako najčastejšiu odpoveď (24,8 %) respondenti uvádzali, že sestry po absolvovaní VŠ sú viac vyspelé ako po skončení strednej školy (vekovo, osobnostne, psychicky, emočne), pristupujú k vzdelaniu zodpovednejšie a tým majú lepšie osobnostné predpoklady pre toto povolanie. Ďalším dôvodom (17,9 %), prečo by podľa sestier mala mať sestravysokoškolské vzdelanie je skutočnosť, že v praxi sa zvyšujú odborné nároky kladené na sestry aj nad rámec ich súčasných kompetencií. Sestra vykonáva širokú paletu činností, pre ktoré je potrebná VŠ (kriticky myslí, posudzuje, vyhodnocuje, samostatne sa rozhoduje, realizuje výskum, edukuje, atď.).

Sestry, ktoré vyjadrili názor, že sestra nepotrebuje vysokoškolské vzdelanie, mali možnosť odpovedať na otvorenú otázku, ktorá skúmala dôvody, prečo sestra nemusí mať VŠ. Súbor respondentov pri tejto otázke tvorilo 196 sestier. Z nich 36,7 % vyjadrilo názor, že v minulosti stačila stredná zdravotnícka škola, takže aj dnes by stredoškolské vzdelanie bolo postačujúce pre plnohodnotné sestry alebo vyššie odborné štúdium. Ďalší dôvod (25,6 %) v neprospech VŠ vzdelania sestry uvádzali, že VŠ nie je potrebná pre nedostatočný status sestry, jej uznanie, neadekvátne finančné ohodnotenie, nedostatok kompetencií a autonómie. Zo 196 sestier 16,8 % vyjadrilo názor, že vysokoškolské vzdelanie by bolo vhodné len pre vedúce sestry a manažérske pozície.

Diskusia

Nielen v odborných kruhoch zaznieva v súčasnosti otázka, či je potrebné, aby vzdelávanie sestier prebiehalo na vysokých školách. Profesor ošetrovateľstva, Watson (2006) z University of Hull tvrdí, že odpoveď závisí od toho, či sa pozeráme na prípravu sestier ako na školenie či tréning, alebo ako na odborné vzdelanie. Do istej miery odpoveď závisí na tom, či ošetrovateľstvo definujeme ako profesiu. Z tohto pohľadu Watson tvrdí, že ošetrovateľstvo je profesia a sestry sú povinné konať nad úroveň kompetencií a musia byť schopné prispôsobiť sa neznámym okolnostiam v neznámych situáciách. Zodpovednosť je charakteristickým znakom profesie. Ak nepodporujeme vzdelávanie sestier prostredníctvom vysokoškolského vzdelávania, potom nedostaneme ošetrovateľskú pracovnú silu, ktorú si zaslúžime. Príprava sestier závisí aj od účelu univerzít a ich podpory pri mienke, že vysokoškolské vzdelanie nie je len školenie ľudí.

Spitzer a Perrenoud (2006) identifikovali vo svojej štúdii celkové trendy vzdelávania sestier. Pri realizácii tejto štúdie prišli ku konfrontácii s obmedzeniami, ako sú veľmi obmedzený počet výskumných správ v oblasti reformných procesov a ich dopad na vzdelávanie a prax sestier. Taktiež Šimonič et al., (2010) uvádzajú, že štúdie zaoberajúce sa ošetrovateľskými reformami v oblasti vzdelávania v Európe ukazujú, že krajiny majú veľmi málo informácií ohľadom reformných oblastí vzdelávania sestier.

Williams predkladá vo svojom článku názory sestier na pregraduálne vzdelávanie v ošetrovateľstve. Sestry uvádzali nasledovné odpovede: ,,Profesionálna, finančná autonómia a kariérny postup sú v priamej korelácii s vyšším vzdelaním. Bakalárska úroveň vzdelania dáva sestrám viac profesionality. Bakalárske vzdelanie otvára dvere k možnosti ďalšieho kariérneho postupu a mzdového ohodnotenia vo väčšine oblastí ošetrovateľstva."

V porovnaní s týmito názormi sestier, sestry v našom výskume vnímali bakalárske vzdelanie odlišne. Z našich výsledkov vyplynulo, že 32,7 % sestier nepovažuje vysokoškolské vzdelávanie sestier za potrebné. Druhým najviac označovaným dôvodom bol nedostatočný status sestry, jej uznanie, neadekvátne finančné ohodnotenie, nedostatok kompetencií a autonómie vzhľadom k VŠ vzdelaniu. Túto odpoveď uviedla až štvrtina našich respondentov. To, čo respondenti v našom výskume uvádzali ako dôvody proti VŠ vzdelaniu, sestry z Williamsovej výskumu uvádzali ako dôvody za VŠ vzdelanie sestier. Tieto rozdiely v názoroch si vysvetľujeme odlišným spoločenským postavením a statusom profesie sestra v krajinách, kde sa výskumy realizovali. Iné platové a pracovné podmienky, vymedzenie a predovšetkým nedodržiavanie kompetencií jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov sú často dôvody nespokojnosti sestier.

Fealy (2005) hovorí, že význam vyššieho vzdelávania sestier umožní sestrám príležitosť vzdelávať sa spolu s inými zdravotníckymi pracovnikmi, ktorí študujú na rovnakej úrovni škôl. Prezentuje argument, ktorý bol označený za rozumný a logický, aby sestry mohli študovať po boku študentov lekárskej fakulty, fyzioterapie a iných vysokoškolských odborov. Význam spoločného vzdelávania je považovaný za dôležitý prostriedok v podpore včasnej interakcie, solidarity, čím sa zvýši interdisciplinárna komunikácia a spolupráca na pracovisku. Takáto spolupráca súvisí aj s účelným a efektívnym využívaním ľudských a materiálnych zdrojov.

Christman (1998) vo svojom článku popisuje, že sestry zostávajú menej vzdelané medzi poskytovateľmi odbornej zdravotnej starostlivosti. Ďalej poznamenala, že v mieste poskytovania zdravotnejstarostlivosti, kde sa sestry stretávajú s pacientmi, lekármi, psychológmi a ďalšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, sestry nemajú vysokoškolské vzdelanie. Popisovala vzdelávaciu medzeru medzi ošetrovateľstvom a ďalšími zdravotníckymi disciplínami, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie.

V prostredí zdravotnej starostlivosti o pacienta je dôležitá interdisciplinárna spolupráca medzi zdravotníckymi pracovnikmi, preto sme výskumné šetrenie zamerali i na zistenie názorov sestier na tvrdenie, že sestra vykonáva nielen nezávislú činnosť, ale taktiež vykonáva v tíme s ostatnými pracovníkmi (lekár, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, asistent výživy, sociálny pracovník, psychológ) aj závislú a súčinnú činnosť, a preto by mala byť v rámci

odbornej spolupráce a komunikácie ich rovnocenný partner, a mala by preto byť rovnako aj ona absolventkou vysokoškolského štúdia. Z odpovedí respondentov vyplynulo, že 57,2 % sestier s týmto tvrdením súhlasí a 30,2 % s ním nesúhlasí. Názor nevedelo vyjadriť 16,6 % sestier.

Institute od Medicine (2011) potvrdzuje neustále zvyšovanie náročnosti ošetrovateľskej starostlivosti vzhľadom k meniacemu sa systému zdravotnej starostlivosti, ale aj k potrebám ľudí. Prikláňajú sa k myšlienke vyššieho vzdelávania sestier z dôvodu zachovania kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o ľudí. Výsledky nášho výskumu taktiež potvrdzujú, že sestry vo väčšej miere súhlasia s tvrdením, že ošetrovateľská starostlivosť o pacientov sa stáva čoraz náročnejšia, nakoľko sa zvyšujú nároky kladené na odborné vedomosti sestier. Na túto otázku uviedlo možnosť odpovede úplne súhlasím až 56,6 % sestier a 32,1 % sestier uviedlo možnosť súhlasím.

V súčasnosti je veľký trend mobility ľudí za prácou do iných krajín. Aj z tohto dôvodu je európska legislatíva týkajúca sa minimálnych noriem odbornej prípravy pre ošetrovateľské vzdelávanie v celej Európe významná a tak potrebná. Voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu je kľúčovým princípom európskeho jednotného trhu a hospodárstva, čo vedie k pohybu sestier naprieč celou Európou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v praxi dochádza k rozmanitej ošetrovateľskej pracovnej sile s rozdielnym vzdelaním, rolou a statusom sestier. Preto je životne dôležité pre bezpečnosť pacientov a verejnosti zabezpečiť paritu ošetrovateľského vzdelania a praxe naprieč Európou (Ellis, 2014). Pri zisťovaní názoru sestier na význam jednotného pregraduálneho vzdelávania sestier v Európskej únii nám 62,6 % sestier uviedlo súhlasné stanovisko. Zaujímavé je, že až 29,0 % sestier nemalo vyhradený názor na túto otázku. Pri vyhodnotení názorov sestier, či jednotný systém pregraduálneho vzdelávania v rámci EÚ vedie k odchodu slovenských sestier za prácou do zahraničia, súhlas vyjadrilo 46,6 % a nesúhlas s týmto tvrdením vyjadrilo 34,3 %.

Obmedzenia výskumu

Za obmedzenie nášho výskumu považujeme zámerný výber výskumnej vzorky. Keďže výber respondentov nebol náhodný, nie je možné výsledky zovšeobecniť na základný súbor.

Odporúčania pre prax

Na základe získaných poznatkov a skúseností z praxe navrhujeme:

- Zvýšiť informovanosť sestier o súčasnom smerovaní ošetrovateľského vzdelávania v Európe, o dôležitej úlohe ošetrovateľstva v súvislosti so súčasnou situáciou zdravotnej starostlivosti, globálnych problémoch sveta, posilniť vedomie sestier o potrebe vyššieho vzdelania z dôvodu potrebnej autonómie a postavenia sestier v systéme zdravotnej starostlivosti (prednášky na konferenciách, odborné publikácie, obsah vzdelávania sestier).

- Podporovať vysokoškolské vzdelávanie sestier prostredníctvom akademických zástupcov vysokých škôl, prepojiť výučbu teórie s praxou, aby budúce sestry po vstupe do nelichotivej praxe dokázali kriticky myslieť a prezentovať svoj názor nielen na podklade nadobudnutých odborných a právnych vedomostí, ale i na základe poznania súčasného stavu praxe.

- Rozvíjať a posilňovať status profesie sestra vo vzťahu k spoločnosti, k názorom laickej verejnosti a tým podporovať momentálne nízky záujem o profesiu sestra zo strany mladých ľudí.

- Jednoznačne nielen vymedziť kompetencie sestier, zdravotníckych asistentov či sanitárov, ale predovšetkým zabezpečiť v praxi ich prísne dodržiavanie a samozrejme finančné oddiferencovanie na základe nadobudnutého vzdelania. Prekračovanie kompetencií nad rámec zákonom stanovených je jednak protizákonné a jednak môže viesť k nepochopeniu významu pregraduálneho vzdelávania sestier ako samotnými zdravotníkmi, tak i laickou verejnosťou.

Záver

Zmeny vo fungovaní odboru ošetrovateľstvo treba vnímať v kontexte celospoločenských zmien nielen na Slovensku, ale v celom európskom regióne. Zastarané názory, postoje, politika a zvyky ovplyvňujú inovácie ošetrovateľskej profesie a teda aj jej systém vzdelávania. Politika štátu má vplyv nielen na formu vzdelávania sestier, ale aj na pracovnú silu, rozsah praxe sestier, pracovné podmienky, predpisy, či finančné ohodnotenie sestier. Všetky tieto faktory vo vzájomnom pôsobení ovplyvňujú názory odbornej verejnosti ku vzdelávaniu sestier. Sestry, ako najväčšia skupina zdravotníckychpracovníkov, pôsobia okrem iného v oblasti zdravia, čo im umožňuje posilniť svetové či miestne stratégie a ciele zdravotnej politiky. Sestry hrajú dôležitú úlohu v reformách zdravotníckeho sektoru. Kvalitné vyššie vzdelanie a praktické skúsenosti im umožňujú byť ústrednou funkciou v zlepšení fungovania zdravotného systému a starostlivosti o zdravotný stav obyvateľstva. Preto práve sestry musia byť základným a pevným pilierom podpory profesionálneho ošetrovateľstva, ktorého základ tvorí odborne vysokoškolsky vzdelaná sestra s rovnocenným miestom a postavením v zdravotníckom tíme. Prvoradým cieľom všetkých zúčastnených musí byť kvalitne poskytnutá starostlivosť, ktorá vychádza z najnovších vedeckých poznatkov. Len veľmi ťažko dokáže ošetrovateľstvo obhájiť svoju profesionalitu a len veľmi ťažko dokážu sestry uspieť v presadzovaní svojich požiadaviek, ak sa práve oni nestotožnia s významom vysokoškolského systému vzdelávania v ich profesii.

Zoznam použitej literatúry

ELLIS, C. 2014. Review: Nursing leadership in the European landscape: influence, reality and politics. In: Journal of research in nursing. [online]. 2014, Vol. 19 (7-8). [cit. 2017-02-15]. p. 647 - 648. Dostupné na: http://journals.sagepub.com/doi/pdf/ 10.1177/1744987114561080.

FEALY, G. M. 2005. Sharing the experience: Interdisciplinary education and interprofessional learning In: Nurse Education in Practice. [on line]. Volume5, Issue 6, November 2005. p.317 - 319. [cit. 201702-21]. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr.sk:2057/ science/article/pii/S1471595305001058?np=y&np-Key=fc2879fcc569f7279a08d0ae1e2ea1f12aae43ded3bc1e07231351 ebc3d65fe8.

HANZLÍKOVÁ, A. 2011. Profesionálne ošetrovateľstvo a jeho regulácia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2011. 155 s. ISBN 978-80-8063-360-8.

HEGARTY J. et. al. 2009. The undergraduate education of nurses: looking to the future. In: International Journal of Nursing Education Scholarship. [on line]. Volume6, Issue 1. 2009. [cit. 2017-02-22]. Dostupné na: https://www.degruyter.eom/view/j/ijnes.2009.6.1/ ijnes.2009.6.1.1684/ijnes.2009.6.1.1684.xml.

CHRISTMAN, L. 1998. Who is a nurse? Abstract. In: Journal of Nursing Scholarship. [online]. Volume 30, Issue 3, September 1998. Pages 211-214. [cit. 2016-11-14]. Dostupné na: http://onlinelibrary.wiley. com/doi/10.1111/j. 15475069. 1998. tb01293. x/abstract.

INSTITUTE OF MEDICINE. 2011. The Future of Nursing: Leading Change, Advancing Health. [online]. Washington, DC: The National Academies Press. 700 p. ISBN 978-0-309-15823-7. [cit. 2016-1119]. Dostupné na: https://www.nap.edu/read/12956/ chapter/1.

ÖHLÉN, J. et. al. 2010. Impact of the Bologna

process in Bachelor nursing programmes: The Swedish case. In: Nurse Education Today. [online]. Volume 31, Issue 2, 2011. [cit. 2016-12-18]. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr.sk:2057/science/article/pii/ S0260691710000900?np=y&npKey=e1552c4acd8087ae840384ec53b7f5cdaec1dda681 ad40120ff382dce9c2112b.

SALMINEN, L. et. al. 2009. Future challenges for nursing education -A European perspective. In: Nurse education today. [online]. 2010, Volume 30, Issue 3. [cit. 2016-11-13]. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr. sk:2057/science/article/pii/S0260691709002160?np=y&npKey=e1552c4acd8087aea1e535b05b8bb1022fb010c80b28e7ca51cf014b3a083dc6.

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32005L0036&from=EN.

SPITZER, A., PERRENOUD, B. 2006. Reforms in Nursing Education Across Western Europe: From Agenda to Practice. In: Journal of Professional Nursing. [online]. 2006, Volume 22, Issue 3. [cit. 201610-10]. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr.sk:2057/ science/article/pii/S8755722306000573?np=y&npKey=54883f2baac165a9ed1ebc371a1286997c663b130865aca076b3c9af0428cd03.

ŠIMONIČ, V. J. et. all. 2010. In search of a Croatian model of nursing education. In: Croatian medical Journal. [online]. 2010, Volume 51 (5). p. 383-395. [cit. 2017-02-09]. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/pmc/articles/PMC2971660/.

WATSON, R. 2006. Is there a role for higher education in preparing nurses? In: Nurse Education Today. [online]. Volume 26, Issue 8, 2006. p. 622 - 626. [cit. 2017-01-18]. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr. sk:2057/science/article/pii/S0260691706001080.

WILLIAMS, M. Is a BSN Important? Nurses Speak Out. Article. [online], [cit. 2017-02-15]. Dostupné na: http://www.workingnurse.com/articles/ls-a-BSNImportant-Nurses-Speak-Out.

Kontaktná adresa:

Mgr. Miloš Čakloš

NOÚ Bratislava

OAIM

Klenová 1

833 10 Bratislava

E-mail: caklos.milos@gmail.com

Mgr. Jana Sedliakova, PhD.

VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava

NÚSCH, a. s. Bratislava

Detské kardiocentrum, Kardiologická JIS

Pod Krásnou hôrkou 1

833 48 Bratislava

E-mail: sedliakova@windowslive.com

Tabuľka 1 Porovnanie vybraných demografických položiek a názoru sestier na potrebu vysokoškolského vzdelania

n % x2 p hodnota Pearsonov koeficient C

Vek 19, 1268 0,0002 0,1261

<30 137 22,80

31 - 40 169 28,12

41 - 50 204 33,94

51 a viac 91 15,14

Vzdelanie 14,0155 0,0018 0,0227

SZŠ 180 29,95

VŠ 421 70,05

Pracovisko 3,8118 0,4320 0,0837

OAIM/JIS 189 31,45

Oddelenie 217 36,11

Ambulancia 134 22,30

ADOS 21 3,49

Iné 40 6,65

Zdroj - Vlastné spracovanie

Tabuľka 2 Potreba VŠ vzdelania sestier

Považujete za potrebné, aby vzdelávanie sestier prebiehalo na vysokých školách?

Položka n %

Určite áno 139 23,1

Áno 135 22,4

Nemám vyhradený názor 131 21,8

Nie 138 23,0

Určite nie 58 9,7

SPOLU 601 100

Zdroj - Vlastné spracovanie