Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 29.02.2016

Číslo 1/2016

e-časopis je pre členov SK SaPA automaticky prístupný BEZPLATNE

V prípade že nie ste členom SK SaPA, e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku Vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

OTVORIŤ ČASOPIS

Obsah Strana
Tie, ktoré nám ukázali cestu, sestry a pôrodné asistentky - hrdinky a bojovníčky 08
SK SaPA chce preveriť odbornosť sestier v Prešove, Trnave a Žiline 09 - 10
Podporte sestry vo voľbách 11 - 12
Európska Federácia Sestier podporuje slovenské sestry 13
Sestry: hybná sila zmien - zlepšovanie životaschopnosti systémov zdravotnej starostlivosti 14
Globálna stratégia WHO o ľudských zdrojoch v zdravotníctve: Pracovná sila 2030 - februárové komuniké 15
Odišiel vzácny človek, jeho odkaz žije v nás..... 15
Osobité riziká práce sestier v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti
Selected occupational risks among nurses in home care

Lucia Dimunová

Abstrakt
Cieľom príspevku je poskytnutie nových informácií, ktoré zverejnila Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ohľadom rizík z hľadiska bezpečnosti sestier poskytujúcich starostlivosť v domácom prostredí. Približuje ergonomické, fyzikálne, bezpečnostné, biologické, chemické, psychosociálne riziká a poukazuje na možné využitie týchto poznatkov v oblasti domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Kľúčové slová: Sestry. Bezpečnosť. Rizikové faktory. Domáca starostlivosť.

Abstract
The paper provided new information published by the European Agency for Safety and Health at Work about the risks to the safety of nurses home care. The paper presents an ergonomic, physical, biological, chemical, psychological and social risks and points to the possible use of this knowledge in home care.

Key words: Nurses. Safety. Risk factors. Home care.
16 - 17
Využití chlorhexidinu v prevenci infekce místa inzerce centrálního žilního katétru
The use of chlorhexidine in the preventiv infection around the insertion site of the central venous catether

Tomáš Glac, Dana Streitová, Klára Rusková, Milan Majek

Abstrakt
Péče a manipulace s centrálními žilními katétry u pacientů na jednotce intenzivní péče tvoří významný díl ošetřovatelské péči. Péče o tyto katétry je specializovaná a technicky náročná oblast. Ošetřující personál musí mít dostatečnou erudici, znalosti, ale i praktické dovednosti, aby mohl provádět bezchybnou péči na podkladě evidence besed medicine. Mezi nejčastější komplikace centrálních žilních katétrů patří infekce, ať už místa vstupu nebo samotná katétrová sepse. Mezi hlavní doporučovaná preventivní opatření se řadí nejen dodržování maximální sterilní bariéry při zavádění, ale i využívání moderních antiseptických krycích materiálů např. s účinnou látkou chlorhexidin a hlavně standardizovaný aseptický postup.

Kľúčové slová: Centrální žilní katétr. Chlorhexidin. Katétry. Prevence sepse. Katétrová sepse.

Abstract
Care and handling with central venous catheters in patients in intensive care constitute an important part of nursing care. Caring for these catheters is a specialized and technically demanding area. The nursing staff must have sufficient erudition, knowledge as well as technical skills to perform flawless care based on records of discussions medicine. The most common complication of central venous catheters include infection, whether the entry point it self or catheter sepsis. The main recommended preventive measures include not only compliance with the maximum sterile barrier in the implementation, but also the use of modern antiseptik dressings eg. With the aktive ingredient chlorhexidine and most standardized aseptic technique.

Key words: Central venous catheter. Chlorhexidine. Catheters. Prevention of sepsis. Catheters sepsis.
18 - 20
Psychodiagnostika v ošetrovateľstve pri edukačnom procese
Psychodiagnostics in nursing for educational process

Zuzana Gavalierova, Ahmadullah Fathi

Abstrakt
Dennodenná klinická prax ukazuje, že edukácia ako proces v ošetrovateľstve, je sestrami minimálne využívaný. Edukačný proces v ošetrovateľstve má nezastupiteľné miesto pri zmene vnímania a správania sa u pacienta. V tomto článku sa autori zaoberajú úskaliami edukácie sestrou a navrhujú pre klinickú prax jednoduchý, štruktúrovaný edukačný model za využitia Transteoretického modelu (TTM), kde sa sestra v problematike rýchlo zorientuje. Autori dúfajú, že článok uľahčí edukačný proces sestrám v ich ambulantnej praxi.

Kľúčové slová: Edukácia. Úskalia edukácie. Edukačný proces. TTM.

Abstract
Daily clinical practice shows, that education as a process in nursing is used by nurses minimally. Educational process in nursing has an irreplaceable position at changes of perception and behaviour of a patient. In this Article, authors deal with the pitfalls of nurse education and suggest a simple and arranged educational model by using a Transtheoretical model (TTM), where a nurse can quickly orientate in this issue. Authors hope, that this article will simplify educational process for nurses in their ambulant practice.

Key words: Education. The pitfalls of education. Educational process. TTM.
21 - 24
Colours Of Sepsis 2016 25 - 27
Plánované významné konferencie organizované odbornými sekciami SK SaPA 28
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Pociťované příznaky ovlivňující kvalitu života při stabilní Angině Pectoris: kvalitativní studie
Experienced symptoms affecting quality of life in Angina Patients: a qualitative study

Jan Pospíchal, Kristýna Pospíchalová, Petr Vojtíšek

Abstrakt
Úvod: Angina pectoris je chronické onemocnění snižující kvalitu života. Pro zvolení správného specifického nástroje, je důležité znát symptomy onemocnění, které ovlivňují kvalitu života. Cíl: Zjistit ke zdraví vztažené domény pro hodnocení kvality života u pacientů s angínou pectoris a identifikovat možné překážky pro specifické, self-administred, nástroje měřící kvalitu života u pacientů s anginou pectoris. Metody: Deset polo-strukturovaných rozhovorů bylo zaměřeno na obtíže vnímané pacienty. Šest pacientů mělo anginu pectoris, čtyři kontrolní pacienti měli jiné kardiální onemocnění. Pro pacienty dostupný edukační materiál o angině pectoris byl také zpracován s rozhovory. Data byla kódována a graficky zobrazena v programu Atlas.ti. Výsledky: Všichni cíloví respondenti udávali stenokardie, obdobné vyvolávající příčiny a vyšší četnost stenokardií. Udávaná dušnost, úzkost a strach nebyla specifická pouze pro pacienty s anginou pectoris. Závěr a doporučení pro praxi: Self-administred nástroje pro hodnocení kvality života v konceptu vztaženém na zdraví by měl zahrnovat domény: stenokardie, vyvolávající obtíže, frekvence bolestí a obtěžování nutností nosit u sebe léky na stenokardie. Značnou limitaci QoL udávali respondenti také v oblastech pro anginu pectoris nespecifických (dušnost, úzkost, informovanost, spokojenost). Nástroj má vhodně vysvětlovat termín anginózní bolesti a vhodně stratifikovat frekvenci stenokardií.

Kľúčové slová: Kvalita života. Stabilní angina pectoris. Symptomy. Kvalitativní výzkum. Ischemická choroba srdeční.

Abstract
Introduction: Angina pectoris is chronic disease decreasing health-related quality of life. We have to know angina symptoms for evaluation of health related quality of life with right instrument. Aim: Find domains for disease specific instrument to evaluate quality of life and to find possible challenges for self-administered instruments of patients with angina. Methods: Ten semi-structured interviews were focused on symptoms felt by patients. Six of them suffered with angina and four patients, as control group, had another cardiac disease. Available educational brochure was proceed too. Date were coded in Atlas.ti software. Results: All target respondents declared chest pain, similar triggering difficulties and higher frequency of chest pain. Declared dyspnoea, anxiety and fear was not specific only for angina patients. Result and implication for practice: Self-administered instruments for health-related quality of life measuring should include chest pain, triggering difficulties, frequency of pain and bothering of medication for angina. Certain decrease of quality of life reported patients in non-specific areas (dyspnoea, anxiety, lack of information, treatment satisfaction). Instrument should clearly explain meaning of chest pain and It should well stratify frequency of chest pain.

Key words: Quality of life. Stable angina pectoris. Symptoms. Qualitative study. Ischemic heart disease.
29 - 34
Výskyt únavy u pacientok s onko-gynekologickým ochorením
The occurrence of fatigue in patients with onco-gynecological disease

Ľubica Bánovčinová, Mária Lúčanová

Abstrakt
Únava je veľmi častým a často liečiteľným problémom u pacientov s onkologickým ochorením, ktorý silne ovplyvňuje všetky aspekty kvality ich života. Cieľom našej štúdie bolo zistiť subjektívne hodnotenie únavy v skupine 107 pacientok s diagnostikovaným onkologicko-gynekologickým ochorením a jej vplyv na kvalitu života. Na zisťovanie úrovne únavy a kvality života sme využili dotazník EORTC QoL C30 a Multidimenzionálnu škálu únavy. Pri analýze dát sme zistili relatívne vysokú úroveň celkovej a fyzickej únavy v našom súbore, pričom významne ju ovplyvňovali vek, zamestnanie a prítomnosť partnera v spoločnej domácnosti. Pri sledovaní vzťahu medzi únavou a kvalitou života pacientok sme zistili veľmi významný negatívny vplyv únavy na celkovú kvalitu života i jej jednotlivé dimenzie. Najmenej významný vplyv mala v našom súbore psychická únava respondentiek. Únava u pacientov s onkologickým ochorením je závažný problém, ktorý si zaslúži viac pozornosti od zdravotníkov. Predpokladáme, že kvalita života u onkologických pacientov sa môže výrazne zlepšiť prostredníctvom zásahov, ktoré únavu účinne znižujú.

Kľúčové slová: Onkologické pacientky. Únava. Kvalita života.

Abstract
Fatigue is a very common and often treatable problem in patients with cancer that deeply affects all aspects of their quality of life. The aim of our study was to investigate subjective evaluation of fatigue in a group of 107 patients diagnosed with an oncology-gynecological disease and its impact on quality of life. For detecting the level of fatigue and quality of life we ??used EORTC QoL C30 questionnaire and Multidimensional fatigue inventory. When analyzing the data, we found relatively high levels of total and physical fatigue in our group, significantly influenced by age, occupation and the presence of a partner in a joint household. While watching the relationship between fatigue and quality of life of patients, we found a very significant negative impact of fatigue on the overall quality of life and its various dimensions. The least significant impact had a mental fatigue. Fatigue in cancer patients is a serious problem that deserves more attention from health professionals. We presume that the quality of life of cancer patients can be significantly improved by means of interventions that effectively reduce fatigue.

Key words: Cancer patients. Fatigue. Quality of life
35 - 38
Nové prístupy v liečbe obezity v dospelom veku
New approaches in the treatment of obesity in adulthood

Jana Francúzová, Slávka Mrosková

Abstrakt
Vplyvom súčasného životného štýlu väčšiny jedincov výskyt obezity stúpa. Podľa posledných údajov sa odhaduje prevalencia obezity na Slovensku na približne 27% u oboch pohlaví (1). Obezita nie je len estetickým problémom, ale ide o multifaktoriálne podmienené ochorenie s výskytom mnohých kardiovaskulárnych a psychosociálnych komplikácií (2; 3). Jednou z účinných metód liečby obezity je kognitívno-behaviorálna terapia (4). V Českej republike a na Slovensku je KBT v liečbe obezity realizovaná prostredníctvom individuálnych a skupinových kurzov STOB. So súhlasom riaditeľa STOB-u MUDr. Ivana Majerčáka sme počas 12-týždňového kurzu STOB realizovali prieskum u troch účastníčok uvedeného kurzu. Klientky boli podrobené pravidelným antropometrickým meraniam, kognitívno-behaviorálne zmeny sme sledovali pomocou štandardizovaných dotazníkov a stravovacieho denníka. Pôsobením KBT boli zaznamenané rôzne zmeny v životospráve klientiek, vrátane zmien antropometrických parametrov. Cieľom tohto prieskumu je zistiť klinický efekt kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT) v liečbe obezity. Prieskumný súbor tvorili účastníčky kurzu STOB realizovaného v marci – júni 2014 v telocvični fyziatricko-balneologickej ambulancie v Kežmarku.

Kľúčové slová: Kognitívno-behaviorálna terapia. Metodika STOB. Nadváha. Obezita.

Abstract
Due to the current lifestyle of most individuals obesity is rising. According to recent data, the estimated prevalence of obesity in Slovakia at around 27% in both sexes (1). Obesity is not only an aesthetic problem, but it is a multifactorial conditional disease with the incidence of many cardiovascular and psychosocial complications (2, 3). One of the effective methods of obesity treatment is cognitive-behavioral therapy (4). In the Czech Republic and Slovakia, the CBT in the treatment of obesity realized through individual and group classes Stob. With the consent of the Director of Stob-in MD. Ivana Majerčák us during the 12-week course Stob conducted a survey among the three participants of that course. Clients have undergone regular anthropometric measurements, cognitive behavioral changes were observed using a standardized questionnaire and food diary. Treatment with CBT were recorded various changes in the lifestyle of clients, including changes in anthropometric parameters. The aim of this survey is to determine the clinical efficacy of cognitive-behavioral therapy (CBT) in the treatment of obesity. A research sample consisted of participants of the course Stob carried out in March-June 2014 gym physiatric-balneology clinic in Kežmarok.

Key words: Cognitive-behavioural therapy. STOB methodology. Overweight. Obesity.
39 - 45
Opodstatnenosť komunitnej geriatrickej sestry v systéme poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti
The merits of community-based geriatric nurse in system of nursing care

Denisa Šarkoziová, Zuzana Bukovcová

Abstrakt
Komunitné ošetrovateľstvo je charakterizované ako aplikovaný odbor ošetrovateľstva, ktorý sa zaoberá primárnou, sekundárnou a následnou formou starostlivosti o jedincov, rodinu, či sociálnu skupinu, ktorá túto komunitu tvorí. Vzhľadom na komunitu seniorov je jej cieľom čo najvyššia udržateľnosť seniora v jeho domácom prirodzenom prostredí, v rámci ktorého nedochádza k narušeniu adaptačných bariér, napomáha k zachovaniu sebestačnosti, zmierňovaniu utrpenia a tým zachovania kvality života do najvyššej možnej miery. Napriek týmto poznatkom, demografickému vývoju i ministerským konferenciám (Viedeň, 1988; Mníchov, 2000), ktoré sa zaoberali rozvojom komunitného ošetrovateľstva a úlohou sestier pri aktívnom presadzovaní zásad verejného zdravia, nedochádza v tejto oblasti k významnému posunu (1). U jediného zástupcu komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti akými Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) sú, chýba zásadná kompetencia – kompetencia aktívneho monitoringu a prevencie. V tejto práci sme poukázali na potrebu aktívnej terénnej práce v komunite seniorov. Metódou retrospektívnej analýzy, porovnávali a štatisticky vyhodnotili osem faktorov determinujúcich zdravotný stav seniorov: vek, preventívne prehliadky, dostupnosť k primárnej starostlivosti, stav kontinencie, úroveň sebestačnosti, sociálne zázemie, úroveň mobility a predpisovanie liekov. Analyzované údaje sme spracovali do tabuliek a grafov, a na štatistické vyhodnotenie sme použili CHI - kvadrátový test a Pearsonov korelačný koeficient. Definovaním a štatistickým vyhodnotením faktorov, ktoré sa vo významnej miere podieľajú na potrebe hospitalizácie nepriamo identifikovali rizikovú skupinu pacientov – seniorov ako predmet záujmu komunitnej geriatrickej sestry. To znamená, že vymedzením rizík determinujúcich hospitalizačný tlak, faktorov, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú zdravotný stav pacienta, poukázali na potrebu terénnej práce.

Kľúčové slová: Komunita. Staroba. Senior. Sestra. Systém zdravotnej starostlivosti.

Abstract
Community nursing care is characterised as an applied branch of nursing care, which is concerned with the primary, secondary and the subsequent form of care of individuals, family or social group, which forms the community. Considering the community of seniors, its aim is to keep the senior in his home environment as long as possible. There the disruption of adaptation barriers does not occur, it helps to preserve his self-sufficiency, reduce the suffering and therefore to preserve the quality of life on the highest possible level. Despite these findings, the demographical development and ministerial conferences (Vienna 1988, Munich 2000), which dealt with the development of community nursing care and the role of the nurse in active promoting of the principles of public health, there was not a significant shift in this field. The only representative of the community nursing care is ADOS. They have a lack of fundamental competence – competence of active monitoring and prevention. In this work we pointed out the need of active field work in the senior community. Using the method of retrospective analysis and by comparing, we statistically evaluated eight factors determining the state of health of the seniors: age, check-ups, the accessibility to primary care, the state of continence, the level of self-sufficiency, social background, the level of mobility and the prescription of medicaments. The analysed facts were processed into tables and diagrams. For the statistical evaluation we used the CHI- quadrate test and the Pearson correlation coefficient. Defining and statistically evaluating the factors, which are, to a large degree, involved in the need of hospitalisation, they indirectly identified the high-risk group of patients – seniors, as an object of interest of the community geriatric nurse. This means that through defining the risks determining the hospitalisation pressure, the factors which to a large degree influence the health state of the patient, they pointed out the need of field work.

Key words: Community. Old age. Senior. Nurse. The system of health care.
46 - 53