Nedostatok zdravotných sestier a ich slabé kompetencie: je ohrozená zdravotná starostlivosť občanov?

Pridané dňa: 25.08.2016

Nedostatok zdravotných sestier a ich slabé kompetencie: je ohrozená zdravotná starostlivosť občanov?
(23.08.2016; Rozhlasová stanica Lumen; Občan; 11:00; por. 1/1; Ján Heriban / Ján Heriban)
Ján Heriban, moderátor:
"Utorok krátko po jedenástej hodine patrí na Lumene nám- bežným ľuďom a témam, ktoré sa týkajú nášho života v spoločnosti. Vitajte pri dnešnom Občanovi. Určite ste aj vy zažili v práci pocit, že by sa do vášho tímu zišiel ešte ďalší kolega, vďaka ktorému by ste vedeli pracovať efektívnejšie a rýchlejšie. Alebo sa na vás šéf obrátil s niečím, čo nie je vo vašej kompetencii a takúto požiadavku ste museli postúpiť inému kolegovi. Niečo podobné sa deje aj pri práci zdravotných sestier. V tíme im však chýba nie jedna, ale veľa kolegýň a s požiadavkami nad rámec pracovných kompetencií sa už prakticky naučili žiť. To však neznamená, že je to v poriadku, práve naopak. Sestry a pôrodné asistentky už dlhodobo upozorňujú na tieto i na ďalšie problémy a snažia sa ich riešiť priamo na ministerstve zdravotníctva. Absolvovali tam už niekoľko rokovaní. Pohli sa však veci dopredu a svitá im nádej na lepšie časy v práci? Aj to bude jedna z otázok pre prezidentku Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiekIvetu Lazorovú, ktorú vítam u nás v štúdiu. Dobrý deň prajem!"
Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (hosťka v štúdiu):
"Prajem príjemný dobrý deň."
Ján Heriban:
"Spolu sa porozprávame o kompetenciách sestier, ako to vlastne je a ako by to podľa komory malo byť. Posvietime si na nedostatok sestier, na ich vzdelávanie a tiež na to, ako sa to všetko odráža na nás pacientoch. Do dnešného Občana sme pozývali aj zástupcu ministerstva zdravotníctva. Na našu ponuku však ministerstvo nereagovalo. Preto vám sprostredkujeme aspoň niekoľko vyjadrení hovorkyne rezortu k témam, o ktorých sa budeme s prezidentkou komory Ivetou Lazorovou rozprávať. Ak sa vás ošetrovateľstvo týka či už z pozície sestry alebo pacienta alebo lekára a počúvate nás naživo v utorok dvadsiateho tretieho augusta, neváhajte nám svoje otázky a skúsenosti napísať mailom na bratislava@lumen.sk, SMS-kou na čísla 0908 677 665 a 0911 913 933 alebo komentujte na Facebooku Rádia Lumen. Okrem písomných otázok budete môcť využiť aj telefonickú linku. To však až v druhej časti relácie. Príjemné počúvanie vám želá hudobný redaktor Ernie Murín a od mikrofónu pozdravuje Ján Heriban. Pani Lazorová, prejdeme k tým našim témam pekne postupne, ako som ich načrtol. Najskôr začneme s kompetenciami sestier, ale skôr ako prejdeme do tých detailov, tak položím takú jednoduchú ľudskú otázku, ktorú by si možno položil každý občan, ktorý by sa vás chcel spýtať niečo na vašu prácu. Ako sa majú zdravotné sestry na Slovensku? Ako vidíte ich pracovné podmienky a celkovo život, ktorý sa odvíja od ich práce?"
Iveta Lazorová:
"Myslím si, že postavenie sestier a pôrodných asistentiek reflektuje na celkové zmeny v spoločnosti a tu treba povedať, že kým sestry v čase totality alebo v čase socializmu boli ponímané ako úplné slúžky lekára alebo osoby, ktoré sú orientované iba čisto na výkon. V dnešnej dobe sa pozície sestier v systéme zdravotnej starostlivosti a samotného ošetrovateľstva, to znamená tých činností, ktoré sestry apôrodné asistentky vykonávajú, rapídne zmenilo, pretože musíme reflektovať na potreby súčasného pacienta. To znamená zmena systému, ktorý tu nastal bohužiaľ až po roku 2004 reformnými zákonmi sa nie vždy odráža aj v zmene myslenia nielen sestier a pôrodných asistentiek, ale aj pacientov a našich spolupracovníkov, to znamená iných zdravotníckych pracovníkov. Takže postavenie sestier a pôrodných asistentiek v súčasnosti vlastne vnímame ako veľký posun vzad, pretože nie je možné, aby tieto požiadavky, ktoré sú na sestry a pôrodné asistentky v súčasnosti kladené dokázali reflektovať s tým počtom, aké dnes na Slovensku počty sestier máme."
Ján Heriban:
"Tie potreby pacienta, ktoré ste spomenuli, že sa zmenili, ako sa zmenili v porovnaní, predpokladám ste to mysleli s minulým režimom, ako ste aj hovorili ten úvod, ako sestry boli vnímané vtedy. Ako sa tie potreby pacienta zmenili a na druhej strane ako sa tá práca sestier možnože nezmenila?"
Iveta Lazorová:
"Potreby pacienta sa menia v tom zmysle, že musíme to vnímať ako súčasť nejakého systému, ktorý funguje, funguje nejakým spôsobom a musíme to vnímať aj tak, že začneme trebárs pre príklad počtom lôžok v nemocniciach. Vieme všetci, že počet lôžok v nemocniciach neustále klesá. V súčasnosti pre porovnanie, kým v krajinách ako je Dánsko alebo severské krajiny majú trinásťtisíc lôžok na porovnateľný počet obyvateľov. My síce ešte stále máme vysoký počet akútnych lôžok, avšak chronické lôžka sa nedopĺňajú takým tempom, akým ubúdajú akútne lôžka."
Ján Heriban:
"Týmto sa chcú šetriť peniaze alebo aký je ten cieľ tohto?"
Iveta Lazorová:
"Samozrejme, že áno, pretože máme tu systém, ktorý je založený na príliš veľkej spotrebe. To znamená finančné zdroje, ktoré idú do systému v Slovenskej republike, patria medzi druhé najvyššie v rámci krajín V4. Avšak výsledky tohto systému, to znamená čísla, ktoré hovoria o tom koľko nám zomrie ročne zbytočne pacientov alebo na ktorom mieste sa nachádzame v kvalite zdravotnej starostlivosti pre porovnanie s krajín Európskej únie nesvedčia o tom, financie, ktoré idú alebo zdroje, ktoré sú smerované do zdravotníctva sa odrážajú aj v lepšej kvalite zdravotnej starostlivosti."
Ján Heriban:
"Prečo to je tak?"
Iveta Lazorová:
"Je to spôsobené podľa nášho názoru práve tým, že je treba nastaviť iný systém starostlivosti. Kým krajiny západnej Európy už roky reflektujú na potreby obyvateľstva, to znamená starnúca populácia, samozrejme chronické ochorenia, do ktorých, ktorými pacienti trpia. Náš systém je stále zameraný na akútnu starostlivosť to znamená medicínsku starostlivosť, nemocničnú starostlivosť a my máme málo zariadení, ktoré by sa venovali práve chronickým pacientom, ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená nemáme hospice, nemáme domy ošetrovateľskej starostlivosti, nemáme dlhodobú starostlivosť rozvinutú tak, ako by sme potrebovali. Ale to súvisí práve so starnutím obyvateľstva, ktoré nás čaká, ktoré tu už máme v súčasnosti a tento systém takto nastavený nebude schopný v budúcnosti poskytnúť dostatočnú starostlivosť, dostatočne kvalitnú starostlivosť našim pacientom."
Ján Heriban:
"Asi je to aj preto, že sestier je nedostatok, čo deklarujete vy, ale priznáva to už aj ministerstvo zdravotníctva. Predsa len sestry ešte chvalabohu, sú v práci tie, ktoré sú. Podľa vás sú stále s tou prácou ako takou spokojné bez ohľadu na tie podmienky, ktoré majú?"
Iveta Lazorová:
"Myslím si, že každá sestra, ktorá sa rozhodla pre toto povolanie robí toto povolanie s vysokým pracovným nasadením, ale samozrejme aj s láskou a odhodlaním našim pacientom pomôcť. Dochádzame však, dochádza však v praxi k situáciám, kedy práve tým, že nás je málo a musíme byť pri pacientovi dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, dochádza k situáciám, kedy naozaj to vysoké pracovné tempo, veľa nadčasových hodín, samozrejme aj nízke odmeňovanie nespôsobuje to, že sestry skutočne majú nejakú motiváciu pre túto prácu. Ak sa teda dlhodobo pohybujete v takom prostredí, to znamená nie sú uspokojené vaše potreby samozrejme dochádza k demotivácii, k syndrómu vyhorenia u sestier a tým pádom sa dostávame do takého začarovaného kruhu, že nové sestry neprichádzajú a tie, ktoré sú v systéme už jednoducho nevládzu pracovať takýmto tempom ďalej."
Ján Heriban:
"Budeme sa rozprávať aj o tom ako možno nové sestry prilákať v úvodzovkách alebo ako ich motivovať. Konieckoncov o to sa asi snažíte aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, aby sa našli nové sestry keďže ste spomínali, že ľudstvo starne, vymiera. Týka sa to určite aj sestier, ktoré sú staršie na dôchodku. Mnohé možno robia aj počas dôchodku, takže bude ich treba určite nahradiť. Poďme teraz k jednej tej takej väčšej téme, ktorú máme na dnes pripravenú a to sú kompetencie sestier. Priblížte nám aké majú kompetencie sestry v súčasnosti a potom môžeme poukázať aj na to, že prečo ich meniť, respektíve ako vy hovoríte zlegalizovať a to si aj vysvetlíme, že čo to znamená zlegalizovať vaše kompetencie. Tak aké máte kompetencie?"
Iveta Lazorová:
"Ja by som na úvod povedala, že zdravotníctvo alebo práca v zdravotníctve je vždy tímová práca. To znamená, je tam vyše dvadsať povolaní, ktoré spolu musia kooperovať od lekárov cez sestry, cez laborantov, sanitárov, fyzioterapeutov, a tak ďalej. A samozrejme, že títo ľudia všetci, ktorí v tomto systéme fungujú musia mať jasne zadefinované činnosti, ktoré môžu robiť na základe svojho vzdelania a ktoré už musia posunúť na iného zdravotníckeho pracovníka."
Ján Heriban:
"A to aj majú momentálne."
Iveta Lazorová:
"To znamená, že nemôžu všetci robiť všetko. Takto by to bolo správne. V kategórii sestier existujú sestry, ktoré majú rozdielny stupeň vzdelania a teda samozrejme naše kompetencie súčasné sa tvorili v roku 2004-2005 kedy vlastne vznikali reformné zákony. A tieto činnosti, ktoré robia v súčasnosti sestry už neodrážajú vyhlášku, ktorá hovorí čo môže a čo nemôže sestra robiť."
Ján Heriban:
"Prečo, čím to je? Čo sa stalo?"
Iveta Lazorová:
"Samozrejme, že je to vývojom. Keďže je málo lekárov, sestry častokrát v praxi sú nútené robiť výkony, na ktoré nemajú oprávnenie v súčasnosti podľa vyhlášky. Oni na to zručnosti majú. Nie je to problém, že by nedostal pacient kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Avšak častokrát je to kvôli nedostatku, samotnému nedostatku lekárov, nedostatku sestier, ale aj nedostatku iných zdravotníckych pracovníkov. A na druhej strane prevádzka oddelenia alebo stav pacienta si častokrát vyžaduje, aby sestra prekročila svoje kompetencie iba kvôli tomu, aby pacient netrpel napríklad bolesťou alebo inými fenoménmi, s ktorými sa stretávame v praxi. Čiže prax ukazuje, že je potrebné pomenovať veci, činnosti, ktoré v súčasnosti sestry sú nútené alebo robia v rámci výkonu svojho povolania a teda my tomu hovoríme, že sú to kompetencie, to znamená oprávnenie na niečo. A samozrejme mali by súvisieť aj s ich vzdelaním. To znamená, že my sme sa zamerali v súčasnosti na to, aby sme pomenovali čo má v náplni práce, v činnosti sestra, ktorá je odborne spôsobilá to znamená, buď má stredoškolské vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie, bakalárske vzdelanie alebo magisterské. To sú stupne vzdelania, ktoré v súčasnosti sestry majú. Naviac však ešte tieto naše sestry absolvujú špecializačné štúdiá, ktoré ich oprávňujú na nejaké vyššie činnosti, aby som to povedala zrozumiteľnejšie."
Ján Heriban:
"Čiže bez ohľadu vlastne na to aké majú to vzdelanie, aký stupeň, tak prekračujú tie svoje kompetencie, ale vlastne vedia urobiť tú prácu. Čiže nie je to prípad, že by robili niečo, čo nevedia a tam by bola ohrozená tá starostlivosť. Čiže vedia to, ale vy ten problém vidíte v tom, že toto vlastne nemajú vo vyhláške zadefinované, takže v tom je tá nelegálnosť vlastne, aby sme to vysvetlili."
Iveta Lazorová:
"Samozrejme pretože ruka v ruke s odbornosťou a s kompetenciami je aj zodpovednosť. My nepracujeme s materiálom, ani s papiermi. My pracujeme s človekom a samozrejme každá činnosť, ktorú zrealizujeme v praxi pre toho pacienta môže mať nejaký následok, ak sa neurobí správne samozrejme. Čiže ruka v ruke s tým, že rozšírime kompetencie alebo pomenujeme to, čo sestry v praxi robia ide aj zodpovednosť v prípade, že nastane komplikácia. Samozrejme, sestra za túto komplikáciu nesie aj zodpovednosť, čo v súčasnosti sa nedeje pretože legálne sa tieto činnosti nerobia."
Ján Heriban:
"Skúsme byť teraz aj konkrétnejší. V ktorých konkrétnych úkonoch, pracovných úkonoch prekračujú sestier prekračujú tie kompetencie. Teda čo vlastne už vedia teraz robiť, ale oficiálne nemôžu? Skúsme tak príkladom povedať, aby ľudia mali predstavu, že o čo vlastne ide?"
Iveta Lazorová:
"Áno, tieto činnosti sa dejú rovnako v nemocniciach ako aj na ambulanciách u všeobecných lekárov, u špecialistov. Je to napríklad predpisovanie zdravotníckeho materiálu. Je to napríklad vystavenie receptu. Ak není lekár v ambulancii respektíve ak v ambulancii má príliš veľa pacientov, urobí to sestra, aby pacient nemusel čakať iba, v úvodzovkách iba na recept."
Ján Heriban:
"Čiže vypíše recept, dá pečiatku a lekár to len podpíše."
Iveta Lazorová:
"Samozrejme áno. Čiže to je administratívny, viacmenej administratívny úkon, ktorý ušetrí čas v reáli pacientovi samozrejme a samozrejme aj zníži počet návštev u lekára samotného pretože vieme, že naši pacienti dvanásťkrát do roka zrealizujú návštevu u lekára, pričom v krajinách EÚ je to šesťkrát do roka. Čiže naši lekár všeobecní, špecialisti sú dvakrát zaťažení počtom pacientov, ktorých ošetria ročne. Čo samozrejme vyplýva aj z toho, že sestry, ktoré tam pracujú na ambulanciách by mohli tieto činnosti robiť alebo mohli lekára nahradiť v určitých činnostiach."
Ján Heriban:
"Čiže z tohto stavu predpokladám, že aj vychádzate keď hovoríte, že chcete tieto kompetencie zlegalizovať, teda vlastne tie oficiálne, dnešné, legálne rozšíriť o tie, ktoré aj tak sestry robia, čiže aká je vlastne vaša konkrétnejšia predstava alebo taký ideál nazvime to? Ako by to teda malo vyzerať aj s ohľadom na toto,čo sme teraz povedali, ale asi to nie je to jediné v čom to spočíva?"
Iveta Lazorová:
"Je to dosť komplikované na vysvetlenie bežnému občanovi. Ja len poviem taký príklad zase z nemocnice. Máme pacienta po operácii, ktorého sleduje sestra samozrejme jeho celkový stav od dýchania, cez vylučovanie, cez príjem tekutín a tak ďalej. A tieto vlastne pozorovania ona zaznamenáva do dokumentácie. Ak zistí sestra, že pacient má alebo príliš reaguje na bolesť po operácii a má tento pacient ordinované lieky proti bolesti sestra by mala mať v kompetencii stanoviť dávku tých liekov podľa toho ako pacient na liečbu reaguje. To znamená, nemusí čakať na lekára, kým príde, posúdi, zníži alebo zvýši dávku tomu pacientovi. Čiže tieto činnosti by boli veľmi rýchlo nasadené, aby tá starostlivosť bola nejaká kontinuálna. V praxi to vyzerá tak, že musí čakať, kým sa lekár uvoľní a príde navštíviť toho pacienta, posúdiť a tak ďalej."
Ján Heriban:
"A toho pacienta to zatiaľ bolí."
Iveta Lazorová:
"Presne tak, čiže to sú situácie, ktoré prináša vlastne prevádzka oddelenia a činnosti všetkých zdravotníckych pracovníkov."
Ján Heriban:
"Čo sa týka komunikácie s ministerstvom, my si o chvíľu vypočujeme aj ich vyjadrenie práve ku kompetenciám a ich rozširovaniu. Tak je to na dobrej ceste, teda stotožňuje sa ministerstvozdravotníctva s takýmito vašimi predstavami alebo je skôr také opatrnejšie čo sa týka takejto prípadnej zmeny."
Iveta Lazorová:
"Ja môžem povedať, že po poslednom stretnutí na ministerstve zdravotníctva nastal určitý posun v tom, že sme si alebo sme sa zhodli na základných problémoch, ktoré vlastne trápia sestry a ošetrovateľstvo, na príčinách ako aj na riešení jednotlivých otázok. My sme zadefinovali vlastne základné dôvody nedostatku sestier na Slovensku. Ako prvý dôvod sme uviedli, že je to samotné nízke odmeňovanie práce sestier. Ako druhý dôvod sú to zlé pracovné podmienky. Samozrejme zlé pracovné podmienky to je súbor všetkých problémov, s ktorými sa stretávame. Nie je to iba nadčasová práca,ale je to aj nedostatočné vedenie zo strany nadriadených tých kolektívov v nemocniciach. Súvisí to samozrejme aj s kvalitou tých manažérov, ktorí by tam mali pracovať."
Ján Heriban:
"My si to ešte rozoberieme viac. Vrátime sa ešte možno na záver k tomuto stretnutiu, ktoré bolo minulý štvrtok. Takisto máme k tomuto stretnutiu vyjadrenie aj ministerstva zdravotníctva. Ešte si skúsme povedať, aké ťažkosti to vlastne sestrám spôsobuje keď musia prekračovať svoje kompetencie. Myslím možno aj také, ktoré sa odrazia priamo na pracovisku, ale potom prípadne aj také sekundárne, osobné, že môžu z toho mať stres. To sa potom prejavuje v osobnom živote, doma v rodine a podobne. Aké ťažkosti?"
Iveta Lazorová:
"Myslím si, že sú to hrozby, ak sestra rieši činnosti alebo robí činnosti, na ktoré nemá v súčasnosti oprávnenie, je tu stále hrozba, že ak nastane komplikácia, bude postihnutá sestra, ktorá tú činnosť alebo výkon urobila. To znamená dostávame sa do situácie, kedy prekračujeme vyhlášku, ktorá nám určuje kompetencie. A samozrejme musíme rátať aj s tým, že ak teda sa na jednotlivých pracoviskách v tíme nedohodnú tí zamestnanci a nepostavia sa za sestru, ktorá činnosť realizovala, na ktorú nemá oprávnenie. Môže z toho byť veľmi vážna komplikácia. A to je tá zodpovednosť práve."
Ján Heriban:
"Ako sme spomenuli o kompetenciách ste rokovali aj s ministerstvom zdravotníctva no a to ako kompetencie sestier vníma tento rezort si vypočujeme teraz z úst hovorkyne Stanislavy Luptákovej."
Stanislava Luptáková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva:
"Rezort zdravotníctva veľmi pozorne vníma tému kompetencií sestier. Ministerstvo zriadilo nový odbor ošetrovateľstva aj so zámerom pokračovať v konštruktívnej komunikácii medzi ministerstvomzdravotníctva a Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek. Jednou z ťažiskových tém je práve riešenie kompetencií sestier. Odborné činnosti sestier pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti sú a ešte budú predmetom odborných diskusií, ale prioritou pri rozhodovaní musí byť predovšetkým jednoznačný benefit pre pacientov. Ministerstvo je následne pripravené aj na zmenu príslušnej vyhlášky."
Ján Heriban:
"Tak počuli sme slová Stanislavy Luptákovej, hovorkyne ministerstva zdravotníctva o tom, ako teda vnímajú kompetencie. Aj ona potvrdila, že ste už o tom rokovali. Na úvod spomenula, teraz mi to vypadlo, aha, že zriadili odbor ošetrovateľstva. To znamená, že na ministerstve máte svoju zástupkyňu komory sestier. Ako sa to vlastne osvedčilo a prečo vlastne ste žiadali takýto post keďže bolo to z vašej iniciatívy, respektíve bolo to jedno z naplnení vašich požiadaviek, ktoré ste mali."
Iveta Lazorová:
"Je treba povedať, že v rámci celej Európskej únie existuje aktivita, ktorá sa snaží uviesť do popredia ošetrovateľstvo ako vednú disciplínu, ktorá má pre Európu, pre celú Európu veľký význam. Ide o to, že populácia starne nielen na Slovensku, ale v krajinách EÚ populácia starne a jednotlivé zdravotnícke systémy nie sú schopné poskytnúť starostlivosť tak ako možno občania boli zvyknutí to znamená to o čom som hovorila v úvode- nemocničnú starostlivosť. Oni sa viacej orientujú na domácu ošetrovateľskú starostlivosť a samozrejme chcú aj potenciál, odborný potenciál sestier využiť čo najlepšie preto, aby pacienti mali zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť. A preto sa krajiny EÚ dohodli, že budú podporovať ošetrovateľstvo, budú podporovať činnosti sestier, ale aj tým, aby sestry mali zastúpenie v politikách EÚ, aby mali zastúpenie v riadení rezortu a tak ďalej. Stalo sa to už pred niekoľkými rokmi- Mníchovská deklarácia, kde podpísaní ministri zdravotníctva všetkých krajín, aj vstupujúcich krajín tento dokument, že budú naozaj ošetrovateľstvo vnímať ako prioritu pri zmene systému zdravotnej starostlivosti. My sme už svojho času mali sestru na ministerstve zdravotníctva avšak musím povedať, že v roku 2005 sa zrušila táto pozícia a odvtedy sa sestry a ošetrovateľstvo na Slovensku nikam neposunulo. Preto vnímame aktivitu ministerstva zriadenie, novozriadenie tohto odboru veľmi pozitívne a myslím si, že už to, že na pozíciu ministerskej sestry bola obsadená osoba, ktorú sme nominovali ako komora vnímame veľmi pozitívne práve preto, že to svedčí o tom, že asi ten dialóg bude lepší, než bol v minulosti s ministerstvom."
Ján Heriban:
"Tento post existuje od augusta, teda je to len zhruba pár dní , tri týždne, čo je vo funkcii vaša nominantka. Už to prinieslo aj prvé ovocie alebo je ešte skoro o tom hovoriť?"
Iveta Lazorová:
"Myslím si, že už posledné stretnutie na ministerstve zdravotníctva sa nieslo v duchu, že pozície sestier a úloha ošetrovateľstva bola a je a bude teda, pevne verím, stále vysvetľovaná tak, že je tu potenciál. Treba dať možnosti slovenským sestrám, ktoré sú vzdelané, majú dostatočné skúsenosti. Treba im dať možnosti na to, aby prispeli k zlepšeniu starostlivosti o našich pacientov. Mám na mysli, poviem príklad taký, ktorému budú rozumieť všetci občania. Ak má šesťčlenná rodina, o ktorú, ktorej zloženie je starí rodičia, deti a rodičia jedno luxusné auto, ktorým sa potrebujú presúvať všetci, tak asi zrejme nebude toto auto spĺňať podmienky pre všetkých. To znamená rozvážať deti do škôl, starých rodičov k lekárovi a preto aj napriek tomu, že tá rodina zainvestuje do luxusného auta a platenie poistiek a náklady a pohonné hmoty stoja rodinu veľmi veľa. A preto ak chce rodina mať auto alebo potrebuje sa presúvať, zváži asi zrejme radšej, že si kúpi tri lacnejšie autá a bude sa nimi presúvať každá kategória alebo každá skupina členov rodiny. Takže treba takto uvažovať, že jednoducho my síce máme drahú starostlivosť. Máme vysoké náklady, ale ten efekt pre pacienta sa nejakým spôsobom neukazuje. Preto musíme rozmýšľať ako pacientom uľahčíme život, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a tak ďalej."
Ján Heriban:
"No tak všetci v podstate aj veríme, že sa vám to podarí aj v spolupráci s ministerstvom zdravotnícta. Inak to nejde, tak to povieme. Hovorili ste aj o tom minulotýždňovom, minuloštvrtkovom rokovaní, že už to je taký posun vlastne vpred. No a my si opäť vypočujeme hovorkyňu ministerstva zdravotníctva Stanislavu Luptákovú ako ministerstvo zhrnuli závery a priebeh tohto rokovania."
Stanislava Luptáková:
"Zástupcovia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek rokovali osemnásteho augusta s vedením ministerstva zdravotníctva za účasti riaditeľky odboru ošetrovateľstva, ktorú do funkcie ministerskej sestry nominovala komora sestier. Diskutovali o viacerých aktuálnych témach, ktoré súvisia s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku. Obe strany sa zhodli v tom, že naďalej je jednou z ťažiskových otázok spoločenské postavenie sestier, ich dostatok v systéme ako aj vzdelávanie. Tieto ako aj ďalšie tematické okruhy napríklad kompetencie, či platové ohodnotenie budú predmetom ďalších spoločných rokovaní s cieľom nájsť možnosti spolupráce pri ich realizácii."
Ján Heriban:
"Takže ďalšie spoločné rokovania sú avizované, pani Lazorová. Už máte aj bližšie správy, že kedy, čo by sa mohlo najbližšie pohnúť a môžeme aj z vašej strany zhodnotiť toto rokovanie na ministerstve minulý štvrtok?"
Iveta Lazorová:
"Ja nepoznám plán aktivít ministerstva zdravotníctva ani ich obsah. Na tomto stretnutí sme sa ale dohodli, že po zadefinovaní teda základných otázok, ktoré sú problematické a týkajú sa ošetrovateľstva a sestier na Slovensku sme sa dohodli na tom,že komora určite má možnosť a potenciál na to, aby sme poskytli kvalitných ľudí do pracovných skupín, ktoré práve budú riešiť jednotlivé otázky a to bola otázka odmeňovania, otázka kompetencií, ale samozrejme aj vzdelávania sestier. Takže ja pevne verím, že v horizonte dvoch, troch týždňov budeme vedieť vyskladať pracovnú skupinu, ktorá bude mať tieto úlohy nejakým spôsobom rozpracovať a samozrejme do detailov a do budúcna z toho budú mať prospech tak pacienti ako aj sestry."
Ján Heriban:
"Pozitívom teda je, že veci sa hýbu a veríme, že správnym smerom, že tá spolupráca bude naďalej fungovať a aj sa rozširovať. S Ivetou Lazárovou- prezidentkou slovenskej komory sestier apôrodných asistentiek sa budeme rozprávať aj o chvíľu aj o nedostatku sestier, o ich vzdelávaní, o jednej aj takej zmene, ktorá nastala v tomto vzdelávaní a pozrieme sa aj na vás, našich poslucháčov ako pacientov. Aký to môže mať dopad na nás, ktorí sa raz môžeme ocitnúť v nemocnici alebo sa pravidelne ocitáme v ambulanciách. Stále nám môžete písať vaše otázky, skúsenosti s prácou sestier na bratislava@lumen.sk alebo SMS-kami na 0908 677 665 a 0911 913 933 a takisto sa môžete zapojiť komentárom aj na Facebooku rádia Lumen. Sme radi, že sa do nášho vysielania zapájate aj vy. SMS-kou sa nám ozvala poslucháčka Ľudmila, ktorá je zároveň aj zdravotnou sestrou, pracuje v odbore už štyridsať rokov a takto píše: Ja si myslím, že najväčší problém je v tom, že sa zrušilo klasické vzdelanie zdravotnej sestry. Je teda tiež sestra, ako som uviedol, ktorá pracuje štyridsať rokov, ale podotýka, že má plat ako sestra pracujúca tridsať rokov a odchod do dôchodku sa stále predlžuje. Tá kompetencia sa prejavuje podľa poslucháčky Ľudmily tým, že sa ohradzujú vysokoškolským vzdelaním, teda asi tí, ktorí sú za to zodpovední. Takto píše teda poslucháčka Ľudmila, ktorá podotýka, že pracuje v univerzitnejnemocnici. Pani Lazorová, môžeme na to zareagovať?"
Iveta Lazorová:
"Samozrejme, ja som veľmi rada za túto otázku, pretože na Slovensku v súčasnosti máme ešte stále päťdesiat percent sestier, ktoré majú strednú zdravotnícku školu a samozrejme aj poslucháčka je jedna z nich. Takže myslím si, že vracať sa späť ku kvalite vzdelávania sestier na stredných zdravotníckych školách. Treba povedať, že stredné zdravotnícke školy prípravu sestier, príprava vtedajšia reflektovala teda na potreby praxe. To znamená sestry boli ako som už spomínala v pozícii vykonávateliek lekárskych príkazov a viacmenej nemali nemali možnosť rozhodovať a brať zodpovednosť za to, čo urobia. Teda za tie činnosti, ktoré realizujú počas ošetrovateľskej praxe v súčasnosti. My sme sa v týchto činnostiach v rozhodovaní už niekam posunuli a samozrejme ide týmto smerom celá Európa. To znamená, že dnes sestry majú úplne iné činnosti, úplne iné rozhodovania ako mali v minulosti a treba tomu prispôsobiť aj vzdelávanie. To znamená vzdelávanie a prax by mali ísť ruka v ruke s tým vývojom, ktorý tu máme. Ja si hlboko vážim sestry, ktoré boli vzdelávané na stredných zdravotníckych školách. Sama som ja bola na síce nadstavbovom štúdiu, pretože som študovala pôrodnú asistenciu, ale bolo to vzdelávanie, ktoré bolo potrebné v tom čase. Dnes máme situáciu inú. Ošetrovateľstvo ide dopredu, činnosti sestier sa rozširujú a preto musíme samozrejme reflektovať na túto situáciu."
Ján Heriban:
"Tak ako poslucháčka Ľudmila, môžete sa zapojiť aj vy ostatní na mailovú našu adresu alebo SMS-kami alebo komentuje na Facebooku rádia Lumen. A odteraz sa môžete do nášho štúdia v Bratislave aj dovolať na telefónne číslo 0692033657, ešte raz 0692033657. Pani Lazorová, spomenuli sme nedostatok sestier, už sme to viackrát povedali. To prečo je ich nedostatok sme už tiež naznačili. Ale poďme už tak do praxe. Čo to vlastne spôsobuje keď je sestier nedostatok? Keď povedzme lekári nemajú k dispozícii sestru v ambulancii, ale možno najmä na oddeleniach. Keď povedzme na jednu sestru pripadá zrazu veľa pacientov a podobne."
Iveta Lazorová:
"Ako som už spomenula, sestry potrebujú byť s pacientom dvadsaťštyri hodín denne. To znamená, že sa striedajú služby v nemocniciach. Nočné služby, soboty, nedele, sviatky a preto si toto povolanie nevyberie každá osoba. Hlavne tá, ktorá nechce pracovať nočné služby, nechce odchádzať od rodiny cez soboty, nedele a sviatky. Čiže tu je jeden faktor, ktorý vlastne ovplyvňuje pre rozhodovanie sa ísť do tohto povolania, že rátam s tým, že budem musieť slúžiť. Už aj to slovo slúžiť je od slova služba, čo predznamenáva, že tá naša činnosť, tá naša práca je služba pacientom."
Ján Heriban:
"A keď sa teda pozrieme na to, že takto to je a prejdeme na tie oddelenia už konkrétne."
Iveta Lazorová:
"No, tým, že sestry odchádzajú z povolania, buď odchádzajú do dôchodku alebo odchádzajú úplne do iného rezortu. Alebo odchádzajú pracovať do zahraničia kvôli lepším pracovným podmienkam, kvôli lepšiemu ohodnoteniu. Zostáva v nemocniciach naozaj menej sestier a to znamená, že tých menej sestier častejšie slúžia, sú častejšie v práci. Majú veľa nadčasových hodín a tieto nadčasové hodiny sa im často kumulujú z mesiaca na mesiac tak, že sa dostaneme po troch mesiacoch, po štyroch, po polroku do situácie, kedy majú aj dvesto nadčasových hodín."
Ján Heriban:
"A to asi vieme, čo to môže spôsobovať? Tu vás trošku preruším, pretože máme telefonát. Môžete si nasadiť slúchadlá, aby ste počuli telefonujúceho. Pekný deň prajeme. Komu a kam? Nech sa páči."
Poslucháčka (telefonát):
"Požehnaný pekný deň všetkým."
Ján Heriban:
"Zdravíme vás, nech sa páči."
Poslucháčka:
"No, k tým sestrám. Je to práca náročná. Sama som podstúpila tri ťažké a štvrtú, no pomerne tiež dosť operáciu pred dvoma rokmi. Tie sestry by si zaslúžili tri platy. A tá čo má nočné dupľovanie. Veď to ako takí anjeli prídu potichúčky, že ani ostatných nezobudí, dá vám tú infúziu. To sa ani nedá povedať, aký ja som dobrý prístup na chirurgii v Martine. Na neurologickej operácii som bola, lebo už ako poviem, chrbtice dvakrát v Žiline. Ten prístup, tie sestry by si zaslúžili tri platy, možno také aké majú. Obdivujem ich úplne z celého srdca."
Ján Heriban:
"Čiže vy máte so sestrami, ich prácou dobré skúsenosti. Chcete sa aj niečo opýtať pani prezidentky?"
Poslucháčka:
"Áno, veľmi dobré, veľmi dobré. A nemôžem povedať jedno zlé slovo krivé, ale len veľkú vďaku, vďaku, vďaku."
Ján Heriban:
"Ďakujeme, že ste sa zapojili. Otázka nakoniec nepadla, ale aspoň také povzbudivé slová pre všetky sestry, ktoré počúvajú. Určite aj pre vás. Ak chcete ešte dokončiť to, čo ste hovorili predtým môžete. Neviem, trošku som vás prerušil."
Iveta Lazorová:
"Nech sa páči, áno. Hovorili sme o tom, že tá nadčasová práca spôsobuje veľkú preťaženosť sestier. Majú málo času na odpočinok, samozrejme na vlastnú rodinu. Teda dostávame sa zasa do takého začarovaného kruhu, kedy máme pocit, že sme stále v práci. Ďalší fenomén je alebo ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje nedostatok sestier je alebo dôsledok ako keby samotný je to, že nám zostane oproti norme, ktorú by mala, malo oddelenie dodržiavať, to znamená určitý počet pacientov na jednu sestru. Vždy tam prekračujeme nejaké normy, to znamená, že v praxi sa stáva, že ak by sme mali mať na oddelení pätnásť pacientov na jednu sestru, reálne je tam často vyše dvadsať až tridsať pacientov. Všetci určite chápeme, že nie je možné, aby sestra dokázala fyzicky zvládať takúto prácu. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že je nedostatok aj iných zdravotníckych pracovníkov. To znamená, že tá sestra nemá k dispozícii ľudí, ktorých by mala ona manažovať - zdravotníckych asistentov, sanitárov, ktorí majú robiť tie obslužné činnosti u pacienta. To znamená kŕmenie, rozdávanie stravy, hygienickú starostlivosť, polohovanie, prebaľovanie. To všetko častokrát musí sestra, pretože ich tam jednoducho nemá."
Ján Heriban:
"A keď ich je málo, tak často to potom spôsobuje aj chaos a podobne- nepokoje na pracovisku."
Iveta Lazorová:
"Určite áno."
Ján Heriban:
"Už sa to potom môže reťazovou reakciou znásobovať. Píše nám poslucháč alebo poslucháčka. Moja dcérka má zdravotnú školu. Pracuje v hospici, pracuje všetko, aj to, čo by nemala. Má veľa pacientov na starosti, je obľúbená a plat minimálny. Je rada, že má prácu a je to náročná práca. Mala by byť viac docenená. Takže to sú slová, ktoré potvrdzujú aj to, čo vy práve hovoríte. Finančnej stránky sme sa možno až tak nedotkli. Ale to asi každý vie, že tie tabuľky tam nepustia. Niekde sa nepreplácajú nadčasy a podobne. Takže môžeme zareagovať ešte keď chcete, krátko."
Iveta Lazorová:
"Ja by som ešte upresnila. Aj keď to nie je sestra, o ktorej teraz hovoríme. Napriek, že sa hovorí často o sestrách, pretože možno my si viacej sestry dokážeme vytvoriť ten mediálny priestor, ale ja stále zdôrazňujem, že rovnako nedostatok je aj zdravotníckych asistentov, sanitárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Čiže ten nedostatok sa prejavuje tým, že tí, ktorí sú v tomto systéme, my všetci. Ak je nás málo, všetci sme preťažení. Všetci sme neohodnotení a všetci máme množstvo nadčasovej práce."
Ján Heriban:
"Poďme sa teraz pozrieť už smerom ďalej do budúcnosti od tej neblahej súčasnosti. To závisí alebo od toho závisí aj vzdelávanie. Už sme hovorili o tom,že by bolo dobré dostať nové sestry, motivovať ich k štúdiu ošetrovateľstva. Ako vidíte teda túto víziu a vôbec celkovo súčasné vzdelávanie sestier, ktoré je už rozdelené do tých rôznych stupňov ako ste povedali."
Iveta Lazorová:
"Ja si myslím, že obsah ako aj kvalita, rozsah vzdelávania sestier je v súčasnosti na európskej úrovni a nemôžem ja vytknúť vzdelávacím inštitúciám snáď až na nejaké maličké nezhody alebo respektíve nedostatky. Určite závažné nedostatky vo vzdelávaní sestier na Slovensku nemáme. Je to systém, ktorý je nastavený na potreby v rámci EÚ, zjednotený. Máme kvalitné vzdelávanie. Ak by sme teda chceli povedať, prečo aj napriek tomu je nedostatok sestier v praxi. Je to spôsobené aj tým, že možno a to nie je otázka na mňa, možno máme obmedzený počet študentov, ktorý môžu prijať vzdelávacie inštitúcie na štúdium. Možno nie všetky ukončia toto štúdium, lebo nedá sa povedať, že je to jednoduché študovať ošetrovateľstvo v súčasnosti. Ale v konečnom dôsledku aj tí, ktorí ukončia vzdelanie na Slovensku, v našich vzdelávacích inštitúciách neprichádzajú nám všetci reálne do praxe. Keď sme porovnávali počet vyvzdelaných sestier, to znamená absolventov štúdia ošetrovateľstva, či už je to vyššie odborné vzdelávanie, bakalársky stupeň alebo magisterský. Títo ľudia nám neprídu všetci do praxe. To znamená, že niekde sa nám strácajú. Či už odchádzajú do zahraničia a vôbec nenastupujú do praxe na Slovensku alebo idú pracovať do iných rezortov. Na túto otázku ja neviem odpovedať. Fakt je ten, že máme vyšší úbytok a markantný úbytok a bude ešte vyšší. Pretože priemer, vekový priemer sestier o tom svedčí."
Ján Heriban:
"Nedostatok sestier, dokončite vetu."
Iveta Lazorová:
"Že máme vyšší úbytok než bude prírastok."
Ján Heriban:
"A práve k tomu nedostatku sa chceme teraz dostať aj formou vyjadrenia ministerstva zdravotníctva, ktoré tiež nedostatok sestier vníma. Opäť si vypočujeme slová hovorkyne Stanislavy Luptákovejk nedostatku sestier z pohľadu ministerstva zdravotníctva."
Stanislava Luptáková:
"Úbytok zdravotných sestier eviduje nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny. Minister zdravotníctva pravidelne komunikuje so zástupcami sestier a pôrodných asistentiek. Prizval ich k účasti na realizácii projektov, ktoré sú zamerané na zmeny v zdravotníctve a to vrátane otázky kompetencií. Verí, že budú aktívne spolupracovať na týchto projektoch. O tejto problematike ministerzdravotníctva diskutoval aj českým ministrom zdravotníctva Svatoplukom Němečkom, keďže Česká republika prehodnocuje systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku je jednou z tém, ktorá je zakotvená v programovom vyhlásení vlády. Ministerstvo zdravotníctva sa zaviazalo, že zoptimalizuje komplexný model vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Získať nových ľudí a zvýšiť atraktivitu tohto povolania chceme revíziou kreditového modelu vzdelávania a prehodnoteným kompetencií. Pre zdravotníckych pracovníkov budeme presadzovať odmeňovanie a to na základe zásluhového princípu."
Ján Heriban:
"Pani Lazorová, vaša krátka reakcia na slová hovorkyne? Nech sa páči."
Iveta Lazorová:
"Myslím si, že a to už sme aj na rokovaniach s pánom ministrom niekoľkokrát zdôrazňovali, že nevnímame problém vzdelávania ako najpodstatnejší problém nezáujmu o povolanie. My vnímame problém nedostatku sestier alebo študentov v ošetrovateľstve alebo absolventov, ktorí prichádzajú do praxe. Práve zlé pracovné podmienky, to znamená nízke platové ohodnotenie, veľká pracovná záťaž a tak ďalej. Čiže bolo by z našej strany veľmi také, povedala by som neprezieravé, aby sme do budúcna išli experimentovať so zmenou vzdelávania pričom dá sa povedať, že už dnes máme chaos vo vzdelávaní. Keďže máme na trhu práce alebo respektíve v praxi sestry s rôznym stupňom vzdelania. Priradiť im kompetencie a samozrejme aj zodpovednosť bude veľmi ťažké pretože tieto sestry sú už zvyknuté, naučené, že všetky robia všetko. Čiže už teraz budeme mať veľký problém na to, aby sme získali tých ľudí z praxe pretože zmena tu je potrebná. Nastane zmena zodpovednosti. Neviem si predstaviť, ak by sme experimentovali ešte s novým nejakým modelom vzdelávania u sestier."
Ján Heriban:
"Zaujímavú otázku, týkajúcu sa vzdelania, kladie aj poslucháčka Anka z Liptova: V čom je rozdiel medzi vzdelaním strednej zdravotníckej školy v čase komunizmu a v dnešnom období, v porovnaní s bakalárskym, či magisterským vzdelaním? P.S. Keď som sa pýtala jednej praktikantky, ktorá bola v magisterskom ročníku, nevedela mi povedať ako sa zapája kyslíková bomba, ani názvy dezinfekčných roztokov. Čo sa teda učia a ktorá škola je pre sestru efektívnejšia, pýta sa Anka."
Iveta Lazorová:
"Ako som už pri predošlej otázke hovorila, ťažko je porovnať sestra, ktorá má strednú zdravotnícku školu, vzdelávanie na magisterskom stupni. Teraz myslím samotné vzdelávanie, nie to ako sa správa absolventka magisterského štúdia v praxi. Pretože tam je potom asi nejaký problém na klinických cvičeniach, aby výkony, ktoré sestry robia a majú v podstate počas štúdia absolvovať, vedeli ovládať a vedeli samozrejme za ne prevziať aj zodpovednosť. Čiže je to samozrejme otázka osôb, konkrétnych ľudí ako toto vnímajú. Ja by som skôr povedala, že ani magisterka neviem porovnať. Myslím tým mladá, študentka ošetrovateľstva nevie porovnať v čom je jej vzdelávanie lepšie oproti strednej zdravotníckej škole, keďže ju neabsolvovala. Vieme to, pri všetkej úcte my, ktoré sme absolvovali každý typ vzdelávania. A preto hovoríme. Sestra na stredných zdravotníckych školách v minulosti bola pripravovaná pre výkon praxe, to znamená..."
Ján Heriban:
"Pre vtedajšie podmienky."
Iveta Lazorová:
"Áno. Odborné činnosti tak, že nemala možnosť posudzovať stav pacienta, rozhodovať o ošetrovateľskej starostlivosti. Samozrejme viesť patričnú dokumentáciu, ale aj aplikovať vedecké poznatky. Prax založená na dôkazoch a samozrejme komunikovať s tým pacientom na danej úrovni, ale aj spájať nejak tie svoje zistenia, poznatky, a tak ďalej. Čiže pri všetkej úcte ja znova opakujem boli to sestry vzdelané, ale orientované na výkon."
Ján Heriban:
"Na záver naši poslucháči mohli zachytiť informáciu, že sa bude meniť vzdelávanie sestier čo sa týka dĺžky štúdia bakalárskeho a magisterského stupňa. Na to naráža aj poslucháč alebo poslucháčka, ktorý hovorí, že vidí problém v tom, že keď má byť sestrou, teda keď má byť nová kandidátka sestrou, musí mať bakalára teraz štyri roky. A to už mnohých odrádza. Máte takéto informácie, že sa dĺžka štúdia bakalárskeho a magisterského štúdia ošetrovateľstva bude meniť?"
Iveta Lazorová:
"V podstate naše dnešné vzdelávacie inštitúcie alebo inštitúcie pripravujúce sestry v ošetrovateľstve majú nastavené vzdelávacie programy tak, aby spĺňali kritériá smernice tridsaťšesť a päťdesiatpäť Európskej únie. To znamená je tam podstatný obsah a rozsah štúdia minimálny. To znamená, že každá fakulta si môže tento obsah a rozsah štúdia modifikovať. Základ je, že musia absolvovať títo študenti štyritisícšesťsto hodín prípravy, z toho aspoň polovica musí byť klinické cvičeniam, teda odborná príprava. Ako si to namodelujú jednotlivé vzdelávacie inštitúcie závisí od nich. Avšak všetky musia spĺňať akreditačné kritériá. Máme nejakú akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, ktoré im odobrujú tieto vzdelávacie programy, teda ja neviem sa k tomuto vyjadriť, že či jednotlivé vzdelávacie inštitúcie si tento program namodelujú na dva roky, na tri roky, na šesť rokov. To závisí od nich."
Ján Heriban:
"Na záver také možno pre vás, pre všetky sestry povzbudivé slová poslucháča Rasťa Krajčoviča z Facebooku, ktorý ďakuje a vzdáva úctu za starostlivosť zdravotných sestier a odkazuje, že čokoľvek požadujú čo možno v maximálnej miere, nech im je vyhovené. Toľko slová Rasťa Krajčoviča. Na záver a počuli ste aj záverečné slová prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiekIvety Lazorovej. Ďakujem, že ste prišli a dopočutia."
Iveta Lazorová:
"Ja ďakujem veľmi pekne za pozvanie."
Ján Heriban:
"Pripomínam, že do diskusie sme chceli zapojiť aj ministerstvo zdravotníctva. Na na naše pozvanie však nereagovalo. Preto ste počuli iba krátke nahraté vyjadrenia hovorkyne Stanislavy Luptákovej. Pekný deň s naším ďalším vysielaním vám prajú Ernie Murín a Ján Heriban. Dopočutia."