Názor sestier: Sebakoncepcia a imidž sesterskej profesie

Pridané dňa: 16.01.2016

Sebakoncepcia a imidž sesterskej profesie

Sesterská profesia v polovici 20. a začiatkom 21. storočia zaznamenala vývoj od vzdelávania na strednej škole ku vzdelávaniu na vysokej škole. Obsah vysokoškolského vzdelávania rozšíril plnenie rolí sestry, čo nie je v praxi a verejnosti úplne zrejmé. Príčiny sú viaceré, pretrvávajú stereotypy, ako napríklad to, že je to povolanie pre ženy, obraz sestier sa zužuje na prácu pri posteli pacienta, či výkony, ktoré im ordinujú lekári. Sestry nie sú zobrazované ako autonómni profesionáli a verejnosti nie je známe, akú má profesia sestry dôležitosť a význam pri riešení problémov a napĺňaní potrieb pacientov.

Pretrvávajúca dominancia lekárov veľmi ovplyvňuje rozvoj imidžu a pozíciu sestry, vedie k rozvoju nízkej sebakoncepcie. Dominancia lekárskej profesie, ako ukázali aj výskumy, je prekážkou spokojnosti sestier s ich profesiou. Napriek deklarovaniu, že povolanie sestier je rovnako regulovaným povolaním ako lekárske a ide tiež o vysokoškolsky vzdelaných profesionálov, pretrváva submisívne postavenie sestier. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že o profesii sestry, jej vzdelávaní, alebo dokonca ohodnotení, rozhodujú väčšinou lekári vo vedúcich funkciách. Hoci sa verejne prezentuje hierarchia manažérskych pozícií v sesterskej profesii, ale tieto sú v konečnom dôsledku riadené lekármi, od úrovne ošetrovacej jednotky až po ministerskú. Zaviazanosť vedúcich manažérok, v sesterskom povolaní voči lekárom vo vedúcom postavení, ich robí podriadenými lekárskej profesii. Záujmy vlastnej profesijnej skupiny sú vnímané ako ohrozenie ich postavenia.

Vnímanie podriadenosti sestier voči lekárom, nie je však jediný faktor, ktorý ovplyvňuje sebakoncepciu a identitu sesterskej profesie. Ďalšie determinanty sú pracovné prostredie, spoločenské a ekonomické ohodnotenie práce a vzdelávanie. Súčasnosť ukazuje na sebakoncepciu sesterskej profesie ako krehkej skupiny profesionálov s nízkou mierou sebauznania a sebavedomia.

Sebakoncepcia sesterskej profesie je daná aj tým, čo si sestry myslia o svojej profesii, akú jej pripisujú hodnotu. Je odvodená aj od vnímania imidžu danej skupiny spoločnosťou. Ak má spoločnosť o sestrách vysokú mienku, podporuje to sebakoncepciu sesterskej profesie a naopak. Negatívna sebakoncepcia o sestrách ovplyvňuje aj verejnú mienku a názory pacientov. Predostieranie spoločnosti, že čo vlastne sestry chcú, veď za to čo robia majú vysoké ohodnotenie, v porovnaní s inými profesiami v spoločnosti, je bez hlbšej analýzy nezodpovedné. Rovnako ako aj deklarovanie, že sestry ohrozujú záujmy pacientov svojím nezodpovedným správaním a podávaním výpovedí, nie je namieste.

Poddimenzovaná kapacita sestier, preťaženosť pri narastajúcich službách, znižujú rovnako plnenie ich profesionálnych rolí. Sestry chcú nielen dôstojné ohodnotenie, ale tiež vhodné podmienky pre svoju prácu, pre dosahovanie spokojnosti pacientov a ich rodín.

Profesionálna sebakoncepcia je predpokladom identity pracovného a akademického rozvoja sesterskej profesie, čo v konečnom dôsledku zaistí zotrvanie sestier v požadovanej kapacite v zdravotníckom systéme spoločnosti.

Mgr. Mária Komanová
PhDr. Jana Nemcová, PhD.
RK SaPA Martin