denník Pravda: Mladé sestry nechcú robiť v nemocniciach

Pridané dňa: 18.07.2017

Mladé sestry nechcú robiť v nemocniciach

(18.07.2017; Pravda; mut. , Slovensko , s. 6; Zlatica Beňová)

Zlatica Beňová

Bratislava

Záujem o štúdium ošetrovateľstva je, ale pracovať v slovenských nemocniciach nechce takmer nikto. Poukazuje na to Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek s tým, že mladí majú v súčasnosti iné nároky, chcú vyššie platy, ale aj lepšie pracovné podmienky. Ministerstvo zdravotníctva odpovedá, že si povolanie sestry vysoko váži a už aj stihlo urobiť zopár konkrétnych krokov k pozitívnej zmene. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek varuje, že situácia so stavom sestier je u nás kritická. "Na Slovensku v posledných rokoch klesá záujem mladých ľudí vykonávať toto náročné povolanie. Problém nie je v tom, že by odbor nechceli študovať, ale v tom, že do nášho zdravotníctva nakoniec pracovať nejdú," upozorňuje prezidentka komory Iveta Lazorová. Lazorová pri hľadaní možných príčin však v prvom rade poukazuje na nízky plat, ktorý podľa nej nemilo prekvapí každého mladého človeka. "Je neuveriteľné, že absolvent ošetrovateľstva v írsku dostane vyšší nástupný plat 1 150 eur, ako je priemerná hrubá mesačná mzda sestry na Slovensku 767 eur," tvrdí šéfka komory.

Mladých ľudí podľa nej doslova uráža, že takmer trojnásobne vyšší plat dostane sestra v spomínanom írsku (2 030 eur), v Nemecku (2 200 eur), v Rakúsku (2 300 eur), vo Veľkej Británii (2 477 eur) či vo Švédsku (3112 eur). S výnimkou Maďarska majú lepšiu gážu ako sestry na Slovensku aj v susednom Poľsku (786 eur) alebo Česku (1000 eur). Absolventov ošetrovateľstva podľa Lazorovej následne odradí aj nevyhovujúce pracovné prostredie v zdravotníckych zariadeniach. Veľmi rýchlo totiž prídu na to, že v priestoroch s plesnivými a zatečenými stenami či nepolohovateľnými a hrdzavými posteľami sa pacienti nedajú ošetrovať tak, ako sa učili v školách. Mladých ľudí znechucuje aj korupcia či dlhodobé ignorovanie nespokojných zdravotníkov zo strany politikov. Za posledných päť rokov na Slovensku viac sestier ubudlo, ako do systému prišlo. V júni a júli zaregistrovali len 23 absolventov, vlani to bolo v porovnateľnom období roka až 102. Celkovo v našich zariadeniach dnes chýba asi 12-tisíc sestier. Podľa členky rady komory Dany Zrubcovej robia zahraničné kliniky medzi našimi študentmi ošetrovateľstva nábory už hneď po skončení prvého ročníka. "Ponúkajú im štipendiá, ak sa im čím skôr zaviažu," pridáva s tým, že školáci podľa jej informácií absolvujú pravidelné odborné stáže v zahraničí. "Porovnávajú podmienky v iných štátoch a je potom úplne logické, že sa už nechcú vrátiť späť," smúti.

Ministerstvo zdravotníctva si plne uvedomuje, že problém sestier straší Slovensko už dlhé roky. "Hľadáme spôsoby riešenia a robíme maximum pre to, aby sa situácia zlepšila," vyhlásila jeho hovorkyňa Zuzana Eliášova. Rezort aktuálne finalizuje legislatívny návrh, ktorý má jasne definovať všetkých zdravotníckych pracovníkov vrátane sestier. V platnosti je aj vyhláška o kompetenciách asistentov, ktorej cieľom je odbremeniť sestry. Pracovné prostredie v zariadeniach je tiež horúcou témou na dlhé diskusie. "Tento rok mohli nemocnice žiadať o 70 miliónov eur z kapitálových výdavkov, ktoré sú určené práve na modernizáciu a rekonštrukciu oddelení," uzavrela Eliášová.

Čo sa týka odmeňovania, sestry majú mať už v súčasnosti na základe tzv. mzdového automatu zákonom stanovené zvyšovanie platov v pravidelných intervaloch. Takisto napríklad štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila od júla ceny za výkony v Agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti v mobilných hospicoch o 25 percent a v zariadeniach sociálnych služieb o 26 percent. VšZP celkovo zvýšila platby približne o dva milióny eur ročne.

foto:

Za posledných päť rokov na Slovensku viac sestier ubudlo, ako do systému prišlo.