Úvod / Časopis / Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo 4/2018

Pre členov SKSaPA

e-časopis je pre vás automaticky prístupný BEZPLATNE, stačí ak sa prihlásite.
Po prihlásení kliknite na tlačidlo "OTVORIŤ ČASOPIS".

Pre nečlenov SKSaPA

e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

Obsah Strana
XI. Celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti s medzinárodnou účasťou 08 - 09
Vyhlásenie účastníkov XI. Celoslovenskej konferencie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti 10
Vážené kolegyne, kolegovia, sestry pracujúce na anestetických úsekoch, manažéri/ky ošetrovateľskej praxe 11 - 12
Pohľad právnika na telefonickú ordináciu (konzultáciu) lekárom 12 - 13
Odbery krvi, žilové kanyly a lieky podávané do žily 13
Praktická sestra – s Mgr. alebo doktorátom je rovnako dobrá ako lekár 14
História anestéziológie na „našom“ území 15 - 16
Čo je vlastne anestézia?
What is anesthesia?

Daniela Rybárová, Ingrid Labašková

Abstrakt
Hlavnou úlohou modernej medicíny a ošetrovateľskej starostlivosti je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, zlepšovať diagnostiku, prognostiku, kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, zachraňovať a predlžovať život pacientovi. Jej súčasťou je aj smerovanie ku skvalitňovaniu poskytovania anestézie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou každého operačného výkonu za účasti profesionálneho anestéziologického tímu. Vďaka širokej ponuke vysoko účinných liekov a stále dokonalejším zdravotníckym technikám umožňuje poskytnúť pacientom tlmenie bolesti a vytvoriť optimálne podmienky na akýkoľvek operačný výkon bez ohľadu na vek pacienta a jeho pridružené ochorenia.

Kľúčové slová: Anestézia. Druhy anestézie. Štádia anestézie. Helskinská deklarácia.

Key words: Anesthesia. Types of anesthesia. Stages of anesthesia. Helsinki Declaration.
17 - 19
Z kalendára 20
Fabryho choroba ako multisystémové ochorenie
Fabry disease as a multisystem affection

Dana Brázdilová

Abstrakt
Autorka sa v príspevku venuje Fabryho chorobe ako multisystémovému ochoreniu. Fabryho choroba patrí do skupiny ochorení označovaných ako „orphan diseases“, teda zriedkavo sa vyskytujúce ochorenia s prevalenciou nižšou ako 5 chorých/10 000 obyvateľov. Výskum a vývoj liekov pre pacientov s takýmito ochoreniami je finančne veľmi náročný. Fabryho choroba je vrodená choroba charakterizovaná multiorgánovým postihnutím pri metabolickom defekte degradácie glykosfingolipidov, vedúcom k ich ukladaniu v lyzozómoch organizmu. Dochádza tak k poškodeniu štruktúry a funkcie viacerých orgánov, najmä však kardiovaskulárneho systému a obličiek.

Kľúčové slová: Fábryho choroba. Orphan diseases. Alfa-galaktosidázy A. Náhla cievna mozgová príhoda.

Abstract
The author deals with Fabry disease as a multisystem affection. Fabry disease belongs to a group of diseases called "orphan diseases", a rarely occurring disease with a prevalence of less than 5 people / 10,000. Research and development of medicines for patients with these diseases is financially demanding. Fabry disease is an inherited disorder characterized by multiorgan failure in the metabolic defect of glycosphingolipid degradation leading to its deposition in the lysosomes of the organism. This causes damage to the structure and function of several organs, especially the cardiovascular system and kidneys.

Key words: Fabry disease. Orphan diseases. Alpha-galactosidase A. Stroke.
21 - 22
Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SK SaPA a spoluorganizované SK SaPA v roku 2018 23
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Možnosti časné rehabilitace a jejich význam pro pacienty v intenzivní péči
Possibilities of early rehabilitation and their importance for patients in intensive care

Renáta Zoubková, Iva Chwalková, Milan Májek, Jan Máca

Abstrakt
V intenzivní péči se směřuje k prevenci sekundárního poškození pacienta vlivem imobilizace, umělé plicní ventilace, nutričního a imunitního deficitu. Prostřednictvím časné mobilizace lze obnovit svalovou sílu a současně ovlivnit výslednou délku léčby včetně průběhu rekonvalescence u pacientů hospitalizovaných na intenzivní péči. Cílem randomizované studie, která probíhá na Klinice anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny ve Fakultní nemocnici Ostrava, je zhodnotit efekt časné fyzioterapie s využitím motomedu u pacientů na umělé plicní ventilaci. Po splnění kritérií pro zařazení do studie zařazeni byli pacienti s umělou plicní ventilací déle než 4 dny rozděleni do sledované a kontrolní skupiny. V průběhu fyzioterapie cvičili pacienti sledované skupiny na motomedu. Fyzioterapie pacientů kontrolní skupiny probíhala dle mobility protokolu pod vedením fyzioterapeuta. Výsledky pilotního projektu prokázaly zkrácení délky hospitalizace u pacientů sledované skupiny. Současně byla u sledované skupiny pacientů zaznamenána vyšší úroveň soběstačnosti dle Barthelova testu. Uplatnění motomedu v průběhu fyzioterapie u pacientů s umělou plicní ventilací se dle výsledků pilotního projektu jeví efektivnější na obnovu svalové síly a soběstačnosti pacienta.

Kľúčové slová: motomed, fyzioterapie, umělá plicní ventilace, svalová síla, intenzivní péče

Abstract
In intensive care, it aims to prevent secondary damage to the patient due to immobilization, l pulmonary ventilation, nutritional and immune deficiency. Through early mobilization, muscle strength can be restored, while at the same time influencing the resulting length of treatment, including the course of convalescence, in patients receiving intensive care. The aim of the randomized study conducted at Clinic of Anaesthesiology, Resuscitation and Intensive Medicine at the Faculty Hospital Ostrava is to evaluate the effect of early physiotherapy using cycling in patients with pulmonary ventilation. After meeting the inclusion criteria, patients with pulmonary ventilation were divided into the monitoring and control groups for more than 4 days. During physiotherapy, the patients were trained with cycling too. The physiotherapy of patients in the control group proceeded according to the protocol mobility under the guidance of a physiotherapist. The results of the pilot project have shown a reduction in the length of hospitalization in the patients of the monitored group. At the same time, a higher level of self-sufficiency according to Barthel's test was observed in the monitored group of patients. The use of motomedics during physiotherapy in patients with pulmonary ventilation seems to be more effective in restoring muscle strength and patient self-sufficiency.

Key words: motomed, physiotherapy, ventilation, muscle strength, intensive care
24 - 28
Subjektivní vnímání léčby u pacientů s mnohočetným myelomem
Subjective perception of treatment in patients with multiple myeloma

Ivana Tvrdá, Radka Bužgová, Kateřina Hašová

Abstrakt
Cíl: Cílem práce bylo zhodnotit toleranci a vnímání léčby vysokodávkovanou chemoterapií s autologní transplantací periferních krvetvorných buněk (PBSC) a tandemovou transplantací u pacientů s mnohočetným myelomem v období hospitalizace od přijetí až do propuštění a krátce po propuštění do domácího ošetřování.

Metodika: Data byla sbírána formou dvou dotazníků vytvořených pro toto průzkumné šetření na pracovišti Kliniky hematoonkologie Fakultní nemocnice Ostrava. První soubor tvořila skupina pacientů, kteří podstoupili vysokodávkovanou chemoterapii s autologní transplantací PBSC. Druhou skupinu tvořili pacienti, kteří podstoupili také tandemovou transplantaci. Kritériem výběru byla léčba první linie mnohočetného myelomu, zakončená vysokodávkovanou chemoterapií s autologní transplantací PBSC, provedena ve Fakultní nemocnici Ostrava.

Výsledky: Šetřením bylo zjištěno, že dobrý psychický stav má pozitivní vliv na průběh a prožívání procesu transplantace krvetvornými buňkami. Pouze 13 % pacientů se vyjádřilo, že měli psychické potíže jako strach a úzkost z toho, co přijde, což taky ovlivnilo jejich ochotu podstoupit proces znovu, případně tento postup doporučit. Mezi největší potíže označili v pořadí nechutenství, zažívací potíže, psychické strádání a horečku.

Závěr: Plná informovanost pacienta o celém procesu a včasná preventivní opatření vedou ke zmírnění nežádoucích účinků vysokodávkované chemoterapie a zlepšení celkové psychické pohody. Při indikaci procesu autologní transplantace krvetvorných buněk je nezbytné zhodnotit nejen fyzický stav, ale také  psychickou stránku pacienta, která může výrazně ovlivnit vnímání celého procesu.

Kľúčové slová: mnohočetný myelom, vysokodávková chemoterapie, autologní transplantace PBSC, krvetvorná buňka

Abstract
Goal: The main goal of the thesis was to evaluate tolerance and perception of treatment by high-dose chemotherapy in combination with peripheral blood stem cell autologous transplantation and tandem transplantation in patiens with multiple myeloma in the period from hospital admission to release and the next days at home.

Methodology: The data was collected by two questionaires created specifically for this research on Department of Haematooncology, University Hospital Ostrava. The first group contains patients who were treated by high-dose chemotherapy in combination with peripheral blood stem cell autologous transplantation. The second group contains these patients who were treated by tandem transplantation. Inclusion criteria included patients with multiple myeloma treated by the first line of chemotherapy followed by autologous transplantation of PBSC in University Hospital Ostrava.

Results: Good psychological condition has positive effect for the process and experiencing of hematopoietic stem cell transplantation. Only 13 % of patients said they had a fear and anxiety about what was coming, which also affected their willingness to repeat the process or recommend this procedure. The biggest problems of patients contained loss of appetite, digestive problems, psychological distress and fever.

Conclusion: Full patient awareness of the entire process and timely preventive measures go along with alleviation the adverse effect of high dose chemotherapy and improve overall mental well-being. It is necessary to evaluate not only the physical condition but also the mental aspect of the patient, which can significantly affect the perception of the process.

Key words: multiple myeloma, high-dose chemotherapy, autologous transplantation of PBSC, hematopoietic cell
29 - 35
Komunikačné zručnosti sestier v intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov na umelej pľúcnej ventilácii
Communication skills nurses in intensive nursing care of patients on pulmonary ventilation

Anna Zsilinszká, Zuzana Bystrická, Lívia Kollárová

Abstrakt
Práca sa zameriava na oblasť komunikácie s pacientom v intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje komunikovať tak, ako v období pred chorobou alebo úrazom. Cieľom bolo poukázať na to, že v ošetrovateľskej praxi má komunikácia nezastupiteľné miesto, je súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti a nie je možné ju oddeliť. Je dôležité, aby sestra disponovala vedomosťami, ale zároveň aj zručnosťami v oblasti komunikácie, aby mohla pacientom pomôcť prekonať toto náročné obdobie efektívnou komunikáciou. Na získanie údajov v prieskume sme použili štruktúrované pozorovanie, ako výskumnú metódu získavania informácií. Výsledky prieskumu sme spracovali kvantitatívne a kvalitatívne. Prieskum sme uskutočnili vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch. Respondentmi prieskumu bolo 22 sestier pracujúcich v trojzmennej prevádzke, ktoré súhlasili s realizáciou prieskumu. Zistili sme, že u sestier v ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii (UPV) sa vyskytovali najčastejšie nedostatky v oblasti oslovenia pacienta a používania zdrobnenín. Z výsledkov vyplýva, že komunikácia je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti aj u pacientov na UPV a náš prieskum odhalil výrazné medzery a nedostatky.

Kľúčové slová: Komunikácia. Komunikačné zručnosti. Intenzívna ošetrovateľská starostlivosť. Umelá pľúcna ventilácia. Pacient.

Abstract
We focused in this work on communication with patient in intensive nursing care, which health not allow communicate than in period before dissease or accident. The aim of this work was to show that communication have irreplaceable role in nursing care and it is inseparable part of provide nursing care. It is very important than nurse has knowledges and skills in communication that she help patients overcome this difficult period with effective communication. We used structured observation to obtain date in exploration as researche method to obtain informations. Results of exploration we processed qualitative, quantitative. We conducted a exploration in University hospital in Nové Zámky. Exploration respondent were 22 nurses working in three shifts, who agreed with realization of exploration. We recognized, that nurses in nursing care about patients on pulmonary ventilation had problem with adress patients and used diminutives. Result of this work point out that communication is important and inseparable part of nursing care about patients on pulmonary ventilation, this exploration detected significant weaknesses.

Key words: Communication. Communication skill. Intensive nursing care. Pulmonary ventilation. Patient.
36 - 41
Skúseností sestier s fyzickým násilím pacientov
Nurses‘ experience with physical violence from patients

Andrea Ševčovičová, Lenka Kmecková

Súhrn
Východiská: Sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov trávia s pacientmi pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti veľa času. Zo strany pacientov sú často vystavené riziku agresie a násilia, čo má podľa viacerých štúdii vplyv na fyzickú a psychickú pohodu sestier a kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Cieľ: Zmapovať skúseností sestier s výskytom fyzického násilia zo strany pacientov a zistiť v praxi využívané spôsoby predchádzania takejto nežiaducej agresii.

Metódy: Na zisťovanie skúseností sestier s násilím zo strany pacientov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Elektronický zber dát sa uskutočnil v termíne od 15. novembra do 15. decembra 2017. Dotazník bol distribuovaný registrovaným sestrám a pôrodným asistentkám cez portál Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a na sociálnej sieti. Pri spracovaní údajov bola použitá jednoduchá a opisná deskriptívna štatistika – absolútna početnosť (n) a relatívna početnosť (%). Výsledky boli spracované v programe STATISTICA CZ a MS Excel.

Výsledky: Štúdie sa zúčastnilo 531 respondentov. Výsledky potvrdili u 94,5 % (n= 502) respondentov pozitívnu skúsenosť s agresívnym pacientom, predovšetkým mužského pohlavia. Najčastejšou formou fyzického násilia bolo v 45,2 % (n=227) prípadov poškrabanie. Po 42 % (n=213) respondentov hádzali pacienti predmety a takmer 40 % (n=204) potvrdilo, že sa stretlo s opľutím a kopnutím. Na tlmenie agresie a násilného správania sa najčastejšie využívajú lieky (61,8 %, n=310) alebo fixácia popruhmi (55,8%, n=280). Napriek potvrdenému záujmu až vyše 80 % (n=428) respondentov neabsolvovalo žiadnu aktivitu alebo školenie, kde by ich naučili chrániť sa pred násilným pacientom.

Záver: Skúseností sestier s výskytom fyzického násilia zo strany pacientov predurčujú k ich účasti na edukačnom stretnutí, komunikačnom tréningu alebo školení, ako zvládať agresívneho a násilného pacienta.

Kľúčové slová: Agresivita pacienta. Fyzické násilie. Eliminácia násilia. Sestra ako obeť. Skúsenosti sestier.Pacient.

Summary
Basis: Nurses as the most numerous group of medical workers spend plenty of time with patients, providing treating care. They are often exposed to the risk of aggression and violence from patients' side, what according to multiple studies influences their physical and mental comfort and quality of provided care.

Objective: To map nurses' experience with occurrence of physical violence from patients' side, and to find out in practice the methods used to prevent such undesired aggression.

Methods: Non-standardized own questionnaire has been used to find out the experience of nurses with violence from patients. Electronic collection of data took place between 15th November and 15th December 2017. The questionnaire was distributed to registered nurses and midwives through the portal of Slovak Chamber of Nurses and Midwives on social networking site. Single and descriptive statistics – absolute percent occurrence (n) and relative percent occurrence (%) have been used in processing he data. The results have been processed in programme STATISTICA CZ and MS Excel.

Results: The study included 531 respondents. The results confirmed by 94,5 % (n= 502) of respondents the positive experience with an aggressive patient, mainly of male sex. The most common form of physical violence was in 45,2 % (n=227) cases scratching. 42 % (n=213) of respondents were thrown objects at by patients, and almost 40 % (n=204) confirmed, that they experienced spitting and kicking. To calm aggression and violent behaviour, the most often used are medicaments (61,8 %, n=310), or fixation by straps (55,8%, n=280). In spite of confirmed interest, more than 80 % (n=428) of respondents have never participated in any activity or training, where they would be trained to protect themselves against a violent patient.

Conclusion: Nurses' experience with occurrence of physical violence from patients' side determines them to participate in educational meeting, communication training, or training on how to handle an aggressive and violent patient.

Key words: Patient’s aggression. Physical violence. Elimination of violence. Nurse as a victim. Nurses' experience.
42 - 47

Ďalšie články v sekcii

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 5/2018
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 3/2018
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 2/2018
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 1/2018

Partneri

Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri