Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 14.07.2022

Číslo 3/2022

e-časopis je pre členov SK SaPA automaticky prístupný BEZPLATNE

V prípade že nie ste členom SK SaPA, e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku Vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

OTVORIŤ ČASOPIS

Obsah Strana
22. kongres NJF - Severskej federácie pôrodných asistentiek Helsinky 4.-6. máj 2022 07
Horatio Members Meeting Prague 09
Slovensko, ako jediná krajina OECD, zaznamenáva neustály a najvýraznejší úbytok sestier v systéme zdravotnej starostlivosti 10
Výzva vláde sr a poslancom NR SR 12
Prehľad (report) prezídium SK SaPA 13
Vplyv obmedzení uložených počas krízy COVID-19 na voľný pohyb odborníkov 14
Formovanie budúcnosti pre komunitu a zdravie 14
Klimatická zmena a zdravie 15
Naučená bezmocnosť ako významný faktor straty motivácie sestier
Learned helplessness as a significant factor of nursing motivation losses

Tomáš Poláček

Súhrn
Do pozornosti dôležitých otázok zdravotníckeho personálu sa dostávajú aktuálne faktory motivácie pre vykonávanie povolania. Zdravotnícky personál žiada prehodnotenie prípadného zlepšenia podmienok, ktoré môžu mať pozitívne dôsledky na jeho motiváciu. Motivácia má však dve oblasti – je to vonkajšia (napríklad platové ohodnotenie) a vnútorná (vzťahy na pracovisku, ocenenie, túžba pomáhať druhým). Náš príspevok sa konkrétne zameriava na fenomén naučenej bezmocnosti, ktorý ohrozuje motiváciu sestier. Odpoveďou na negatívne dôsledky bezmocnosti sa zdá byť psychická odolnosť – reziliencia, ktorá významne súvisí s mierou motivácie.

Kľúčové slová: Motivácia. Naučená bezmocnosť. Psychická odolnosť. Zdravotnícky personál.

Summary
Current factors of motivation for practicing the profession come to the attention of important issues of medical staff. Healthcare professionals are calling for a review of any improvement in conditions that may have a positive effect on their motivation. However, motivation has two areas - it is external (for example, salary evaluation) and internal (workplace relations, appreciation, desire to help others). Our contribution specifically focuses on the phenomenon of learned helplessness, which threatens the motivation of nurses. The answer to the negative consequences of helplessness seems to be psychological resilience - resilience, which is significantly related to the degree of motivation.

Key words: Motivation. Learned Helplessness. Resilience. Medical staff.
16
Význam pitného režimu pre organizmus
The importance of the drinking regime for organism

Ľubica Trnková

Súhrn
Voda je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia organizmu. Zdravotný stav človeka významne ovplyvňuje aj množstvo a kvalita tekutín, ktoré prijíma. Príjem a výdaj tekutín by mal byť za normálnych podmienok v rovnováhe. Ak straty tekutín výraznejšie presahujú ich príjem, môže dôjsť k dehydratácii. Nedostatok tekutín v organizme vzniká pri nesprávnom a nedostatočnom prísune, či nadmernej strate tekutín, čo môže spôsobiť problémy akútnej a chronickej povahy. Správny pitný režim, teda príjem a výdaj vody, je veľmi dôležitou podmienkou pre zachovanie optimálneho zdravotného stavu každého človeka.

Kľúčové slová: Dehydratácia. Pitný režim. Voda a jej význam.

Summary
Water is the main part of the internal environment of the organism. The state of health of each person is significantly influenced by the amount and quality of fluids they take in. Fluid intake and expenditure should under normal conditions be balanced. Significantly higher fluid expenditure than its intake can lead to dehydration. Lack of fluid in the organism can be caused by incorrect or insufficient fluid intake or excessive loss of fluids. This can lead to acute or chronic issues. Proper fluid regime (fluid intake and expenditure) is very important for the optimal state of health of every person.

Key words: Dehydration. Fluid Regime. Water and its Importance.
19
Fyzická aktivita v tehotenstve
Physical activity in pregnancy

Alžbeta Ohradzanská, Lucia Mazúchová

Súhrn
Cieľom príspevku je poukázať na význam fyzickej aktivity, jej vhodnosť, kontraindikácie. Fyzická aktivita počas fyziologického tehotenstva je nielen bezpečná pre matku a plod, ale aj zlepšuje kľúčové výsledky v tehotenstve. Má význam pre fyzické a psychické zdravie žien, pre priebeh tehotenstva, pôrodu ako aj pre dieťa. Napriek jej preukázanom význame, štúdie zaznamenávajú zvyšujúci sa výskyt fyzickej nečinnosti tehotných žien. Dôležitú úlohu v tejto oblasti môžu zohrať pôrodné asistentky správnou informovanosťou, motiváciou, podporou a vedením.

Kľúčové slová: fyzická aktivita, tehotenstvo, význam, cvičenie, informovanosť

Summary
The aim of the paper is to point out the importance of physical activity, its suitability, contraindications. Physical activity during physiological pregnancy is not only safe for the mother and fetus, but also improves key pregnancy outcomes. It is important for women's physical and mental health, for the course of pregnancy and childbirth as well as for the child. Despite its proven importance, studies report an increasing incidence of physical inactivity in pregnant women. Midwives can play an important role in this area by providing the right information, motivation, support and guidance.

Key words: physical activity, pregnancy, importance, exercise, awareness
24
Knižné recenzie 28
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Postoje adolescentných rodičiek z rómskej komunity k tehotenstvu – Kvalitatívna štúdia
Attitudes to pregnancy of adolescent mothers from the roma community – Qualitative study

Andrea Ševčovičová, Daniela Vaščáková

Abstract
Introduction: Gravidity of juvenile mothers in the Roma community is becoming a serious issue, proved by statistics showing birth numbers in girls until the age of 14, and from 15 to 19 years of age. Pregnancy and delivery in adolescent age mean risks and complications for mother and child. Biological maturity of women to get pregnant does not mean emotional maturity and ability to care of a child. The risky environment is that of marginalized communities with lower socio-economical level.
Aim: The aim of the study was to map attitudes of adolescent mothers from the Roma community to pregnancy after its confirmation, during the course of pregnancy, and with some time delay after the childbirth.
Methodics: The method of data collection was a semi-structured interview. The data collection took place in November 2019. The survey was taken by four respondents – first time mothers coming from well-known Roma ethnicity communities in the eastern Slovakia living in common household with fathers of their children. The interviews were carried out after the written consent of the respondents' legal representatives, in the home environment and rooms of community centre. Data analysis with themes and subthemes formulation was carried out using thematic analysis.
Results: All the respondents took positive attitudes towards pregnancy that had been planned, what they presented during the pregnancy by keeping healthy dieting and attending medical examinations. After some time delay following the childbirth, they admit they did not have to be pregnant so early after starting sexual life. In their opinions the suitable time for pregnancy is after reaching the adult age. Three respondents gave births as 16 years old, and one did not reach the age of 15.
Summary: After learning about pregnancy, the Roma adolescents receive support from their relatives and their own community. In the quality study we have carried out, the young mothers in spite of positive attitude to pregnancy admit that the right time for pregnancy is after reaching the adult age.

Key words: Attitudes to pregnancy. Roma community. Adolescent pregnancy.
30
Psychosociálne faktory pôrodníckej starostlivosti - Spokojnosť žien
Psychosocial factors of obstetric care - Women's satisfaction

Lucia Mazúchová, Simona Kelčíková, Linda Hudáková

Abstrakt
Úvod: K zabezpečeniu spokojnosti žien počas pôrodu je významné zo strany zdravotníkov klásť dôraz na psychosociálne faktory.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť spokojnosť žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory.
Metódy: Bol použitý dotazník psychosociálnej klímy pôrodnice KLI-P, zameraný na zisťovanie spokojnosti žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory, pričom sa hodnotila: ústretovosť a empatia pôrodných asistentiek (F1), lekárov (F2), nadradenosť a nedostatok záujmu (F3), fyzické pohodlie a služby (F4), kontrola rodičky a podiel na rozhodovaní (F5) a podávanie informácií (F6). Vzorku respondentov tvorilo 360 žien, 0-1 rok po prirodzenom pôrode (priemerná doba od pôrodu: 6,22 ± 3,64 SD mesiacov). Na analýzu získaných údajov sa použila deskriptívna štatistika.
Výsledky: Najväčšia nespokojnosť v FI a F2 sa preukázala s emočnou podporou (nespokojnosť na úrovni 30 % zo strany pôrodných asistentiek a 29,72 % zo strany lekárov), v F3 s neosobným prístupom pôrodných asistentiek ako aj lekárov (nespokojnosť na úrovni 29,72 %), v F4 s dispozíciou relaxačných pomôcok (nespokojnosť na úrovni 32,05 %), v F5 s možnosťou zvoliť si pôrodnú polohu (nespokojnosť na úrovni 79,72 %), v F6 s množstvom poskytovaných informácií (nespokojnosť na úrovni 68,05 %).
Záver: Zlepšovanie kvality pôrodnej starostlivosti si vyžaduje posilnenie postavenia rodičiek v systéme poskytovania pôrodníckej starostlivosti ako aj zlepšovanie psychosociálnych kompetencií pôrodných asistentiek. Starostlivosť zo strany pôrodných asistentiek by mala zahŕňať fyzické, emocionálne, sociálne, duchovné a psychologické aspekty.

Kľúčové slová: spokojnosť žien, psychosociálne faktory, pôrodnícka starostlivosť, pôrodná asistentka

Abstract

Introduction: To ensure the best satisfaction of women during labor is important from the side of healthcare professionals to place emphasis on the psychosocial factors .
Objective: The aim of the study was to determine the satisfaction of women with care during childbirth with respect to psychosocial factors.
Methods: The KLI-P maternal psychosocial climate questionnaire was used to measure the satisfaction of women with care during childbirth and satisfaction with psychosocial factors, and were evaluated: (1) helpfulness and empathy of midwives (F1), doctors (F2), superiority and lack of interest (F3), physical comfort and services (F4), maternity control and decision-making (F5), reporting (F6). The sample of respondents consisted of 360 women 0-1 years after natural birth (average time from birth: 6.22 ± 3.64 SD months). Descriptive statistics were used to analyze the obtained data.
Results: The greatest dissatisfaction in FI and F2 with emotional support (dissatisfaction at the level of 30% by midwives and 29.72% by doctors), in F3 with impersonal approach to midwives as well as doctors (dissatisfaction at the level of 29.72% ), in F4 with the disposition of relaxation aids (dissatisfaction at the level of 32.05%), in F5 with with the possibility to choose the birth position (dissatisfaction at the level of 79.72%), in F6 with number of available information (dissatisfaction at the level of 68.05 %).
Conclusion: Improving the quality of midwifery requires strengthening the position of women in the midwifery care system as well as improving the psychosocial competences of midwives. Midwifery care should be include physical, emotional, social, spiritual and psychological aspects.

Key words: women’s satisfaction, psychosocial factors, childbirth care, midwives
35

Ďalšie články v sekcii

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 09.05.2022

Číslo: 2/2022

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 07.03.2022

Číslo: 1/2022

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 31.12.2021

Číslo: 6/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 05.11.2021

Číslo: 5/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 13.09.2021

Číslo: 4/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.06.2021

Číslo: 3/2021