Úvod / Časopis / Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.06.2021

Číslo 3/2021

e-časopis je pre členov SK SaPA automaticky prístupný BEZPLATNE

V prípade že nie ste členom SK SaPA, e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku Vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

OTVORIŤ ČASOPIS

Obsah	Strana
SK SaPA organizuje verejnú zbierku pre rodiny sestier, ktoré podľahli koronavírusu	08
Sestry Prešovského samosprávneho kraja „Daj fotke príbeh“	09
Aj mladé sestry opúšťajú profesiu	11
Prehľad (report) prezídium SK SaPA	13
Školská sestra – reakcia na návrh	14
Rozhovor „Záujem o štúdium ošetrovateľstva je. Ale 55 % absolventov nenastúpi do zdravotníctva	15
Investície do odolnej ošetrovateľskej pracovnej sily na budúcu pripravenosť	18
EFN vyhlásenie k násiliu a obťažovaniu sestier	19
Vyhlásenie o postoji EFN k spolupodieľaniu sestier na tvorbe nástrojov umelej inteligencie	20
EFN Politické vyhlásenie k mentorstvu sestier	21
Dopad pandémie Covid – 19 na duševné zdravie Impact of the COVID - 19 pandemic on mental health Gabriela Štefková Abstrakt Úvod: Duševné zdravie tvorí neoddeliteľnú súčasť celkového zdravia jedinca. Je to základná hodnota života človeka. Mnohé štúdie dokumentujú, že počas pandémie stúpol počet duševných ochorení s pomerne vysokou mierou príznakov úzkosti a depresie, násilia, sebapoškodzovania a suicidálnych myšlienok. Výskyt vyššej miery depresívneho prežívania bola potvrdená v kategórii zdravotníckych pracovníkov v tzv. prvej línii, u osôb cestujúcich za prácou alebo v priamom kontakte s inými ľuďmi. Bolesti hlavy, zmenený čuch, delírium, mŕtvica, Guillain-Barrého syndróm a meningitída tvorili súbor neurologických prejavov s dopadom od ľahkého až po závažný zdravotný stav. Záver: Vzhľadom na tento negatívny vplyv pandémie je potrebná realizácia preventívnych opatrení vzniku duševných ochorení s dôrazom na rizikové skupiny obyvateľov. Kľúčové slová: pandémia COVID – 19, duševné zdravie, rizikové faktory Abstract Introduction: Mental health is an integral part of an individual's overall health. It is a fundamental value of human life. Many studies document that the number of mental illnesses increased during a pandemic, with relatively high rates of symptoms of anxiety and depression, violence, self-harm, and suicidal ideation. The occurrence of a higher rate of depressive survival was confirmed in the category of health professionals in the so-called in the first line, for people travelling for work or in direct contact with other people. Headaches, altered olfactory, delirium, stroke, Guillain-Barré syndrome and meningitis formed a set of neurological manifestations with an impact from mild to severe health. Conclusion: Due to this negative impact of the pandemic, it is necessary to implement preventive measures for the onset of the mental illness with a focus on at-risk populations. Key words: COVID – 19 pandemic, mental health, risk factors	23
Manažérske aspekty vytvorenia pracoviska paliatívnej starostlivosti Management aspects of creating a palliative care workplace Marcel Koňařík Súhrn Poptávka po paliativní péči neustále roste a je to tak dobře. Podílí se na ní rostoucí počet lidí s nevyléčitelnou chorobou (dáno demografickým nárůstem počtu obyvatel, zvyšováním střední délky života i rostoucí incidencí zhoubných, infekčních a degenerativních, „civilizačních“ onemocnění). Zároveň přestává být paliativní péče vnímána jako jakýsi strašák a připomínka umírání, a stále více odborníků, ale i laiků si uvědomuje její potřebnost a nezpochybnitelné přínosy, které přináší jak samotným nemocným, tak jejich rodinám. Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť; manažment; vnútorné vplyvy; vonkajšie vplyvy Summary The demand for palliative care is constantly growing and it is so well. It is due to the growing number of people with incurable diseases (given the demographic increase in population, increasing life expectancy and the growing incidence of malignant, infectious and degenerative, "civilization" diseases). At the same time, palliative care is no longer perceived as a kind of scarecrow and a reminder of dying, and more and more professionals, as well as lay people, are realizing its need and the unquestionable benefits it brings to both the sick and their families. Key words: paliative care; management; internal influences; external influences	26
Alergická reakcia z pohľadu Evidence Based Medicine Allergic reaction from the perspective of Evidence Based Medicine Marek Šichman Abstrakt Alergická reakcia je akútny, potenciálne život ohrozujúci multisystémový syndróm spôsobený náhlym uvoľňovaním mediátorov žírnych buniek (mastocytov) do systémového obehu, pričom najťažšou formou alergickej reakcie je anafylaktická reakcia. Najčastejšie je výsledkom reakcie sprostredkovanej imunoglobulínmi na potraviny, lieky a jed hmyzu, no môže ho vyvolať aj akýkoľvek iný antigén, schopný vyvolať náhlu systémovú degranuláciu mastocytov. Pri anafylaxii je rozhodujúcou rýchla diagnostika a liečba, nakoľko vedie v priebehu niekoľkých minút k zastaveniu obehu a dýchania, čo vedie ku klinickej a neskôr biologickej smrti organizmu. Riziko, že sa sestry počas svojej odbornej praxe stretnú so závažnou alergickou reakciou narastá, preto je kľúčové, aby mali dostatočné teoretické vedomosti o alergickej, anafylaktickej reakcii, klinických prejavoch, diagnostickom algoritme a efektívnom manažmente pacienta, ktorý musí odzrkadľovať súčasné poznatky vedy založené na Evidence Based Medicine. Kľúčové slová: Alergická reakcia. Anafylaktická reakcia. Manažment pacienta. Evidence Based Medicine. Sestra. Abstract An allergic reaction is an acute, potentially life-threatening multisystem syndrome caused by the sudden release of mast cell mediators (mast cells) into the systemic circulation. The most severe form of allergic reaction is an anaphylactic reaction. It is most often the result of an immunoglobulin-mediated response to food, drugs and insect venom, but it can also be triggered by any other antigen capable of inducing sudden systemic mast cell degranulation. In anaphylaxis, rapid diagnosis and treatment is crucial, as it leads to circulatory and respiratory arrest within a few minutes, leading to clinical and later biological death. This risk that nurses will have to deal with a severe allergic reaction increases during their professional practice, so it is crucial that they have sufficient theoretical knowledge of allergic, anaphylactic reaction, clinical manifestations, diagnostic algorithm and effective patient management, which must reflect current scientific knowledge based on Evidence Based Medicine. Key words: Alergic reaction. Anaphylactic reaction. Patient management. Evidence Based Medicine. Nurse.	30
Intermediálna učebňa na nácvik ošetrovateľských postupov u dojčiat – Inovatívna metóda predklinickej výučby Intermediate classroom for training of nursing procedures in infants – An innovative method of preclinical teaching Slávka Mrosková, Iveta Ondriová, Jana Cuperová, Dagmar Magurová, Gabriela Kuriplachová, Ľubomíra Tkáčová, Alena Schlosserová Súhrn Nosným prvom vzdelávania študentov ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie je výučba ošetrovateľských postupov a ich zvládnutie v klinickej praxi. Najčastejší model výučby ošetrovateľských postupov zahŕňa prvotné vzdelávanie v demonštračných priestoroch na vzdelávacej inštitúcii a následná aplikácia vedomostí a zručností v klinickej praxi. Efektívne zvládnutie ošetrovateľských postupov a ošetrovateľskej starostlivosti v špecifických situáciách – ako napríklad u detí nízkeho veku – je zo strany študentov osobitne problematické. Vytváranie a využívanie tzv. intermediálnych učební v predklinickej výučbe predstavuje inovatívnu metódu, ktorá má ambíciu zefektívniť vzdelávanie ošetrovateľských postupov u študentov, umožňuje preklenúť bariéry zo strany študenta, podporuje prepájanie teórie s praxou a zvyšuje motiváciu študenta pre výkon praxe s detským pacientom. Kľúčové slová: študent, ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, intermediálna učebňa, predklinické vzdelávanie. Summary An important element education of nursing and midwifery students is the teaching of nursing procedures and their management in clinical practice. The most common model of teaching nursing procedures involves initial education in demostration room at an educational institution and the subsequent application of knowledge and skills in clinical practice. Effective management of nursing procedures and nursing care in specific situations – such as young children – is particularly problematic for students. Creating and using intermediate clasrooms in preclinical teaching is an innovative method that has the ambition to improve the education of nursing procedures for students, allows to bridge barriers on the part of the student, supports the connection of theory with practice and increases student potivation to clinical practice with a child patient. Key words: student, nursing, midwifery, intermediate classroom, preclinical teaching	35
Ošetrovateľská starostlivosť o Covid – 19 pozitívneho pacienta na neurochirurgickej JIS Nursing care of a Covid – 19 positive patient on a neurosurgical ICU Andrea Sláviková Súhrn Starostlivosť o pacienta s neurochirurgickou diagnózou je sama o sebe veľmi náročná, najmä v prípade, ak sa jedná o polymorbídneho pacienta s ďalšími pridruženými diagnózami (napríklad kardiovaskulárne, onkologické atď.). Počas súčasnej pandémie môže tento stav skomplikovať aj ochorenie COVID-19. V takýchto prípadoch sa kombinujú minimálne dve rôzne diagnózy. K pacientom pozitívnym na COVID-19 musí zdravotnícky personál pristupovať zvlášť obozretne, nakoľko ochorenie na COVID-19 je vysoko infekčné. Pritom táto choroba môže mať mierny až asymptomatický priebeh, čo v mnohých prípadoch sťažuje jej včasné diagnostikovanie. Je dokázané, že 81% nakazených pacientov má iba mierny klinický priebeh ochorenia (1). Preto je pre zdravotnícky personál nevyhnutné chrániť sa, vo zvýšenej miere používať dezinfekciu a ochranné pomôcky aj nad rámec bežných (respirátor, ochranný štít, návleky, overal a pod.) aj na Neurochirurgickej JIS. Takýto pacient si vyžaduje starostlivosť zabezpečovanú celým tímom – lekármi, sestrami, sanitármi a taktiež komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá býva pre zdravotníckych pracovníkov častokrát ťažká po fyzickej, ale v mnohých prípadoch aj po psychickej stránke. Keďže práve sestra trávi s pacientom najviac času, cieľom tohto článku je opísať a priblížiť špecifiká starostlivosti o COVID-19 pozitívneho pacienta na Neurochirurgickej JIS z pohľadu sestry. Kľúčové slová: COVID-19, Neurochirurgia, pacient, ošetrovateľská starostlivosť. Summary Care of a patient with a neurosurgical diagnosis is very difficult on its own, especially in case, if the pacient is polymorbid with other affiliated diagnosis (for example cardiovascular, onkological etc.). During current pandemic this condition can be complicated also by COVID-19. In these cases are being combined at least two diagnoses. To patients positive for COVID-19 the medical staff has to approach especially carefully, as the illness COVID-19 is highly infectious. Also this illness can have mild even asymptomatic course, which makes its timely diagnosis difficult in many times. It is proved, that 81% of infected patients have only a mild clinical course of illness (1). Because of this it is necessary for the healthworkers to protect themselves, to use desinfection and protective equipment in an increased extent also beyond standards (respirator, protective shield, sleeves, coverrals etc.) on a Neurosurgical ICU. This patient requires a care which is provided by whole team – physicians, nurses, and also a complex nursing care, which is for healthworkers often hard by physical, but in many cases also by mental side. Seeing that exactly a nurse spends the most time with the patient, the aim of this article is to describe and advance the specifics of taking care of a COVID-19 positive patient on a Neurosurgical ICU from the view of nurse. Key words: COVID-19, Neurosurgery, patient, nursing care	37
Knižné recenzie	40
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Vnímanie postavenia vlastnej profesie z pohľadu pôrodných asistentiek Perception of the position of one's own profession from the point of view of midwives Simona Kelčíková, Eva Vašíčková, Lucia Mazúchová Abstrakt Pôrodná asistentka (PA) je v rámci svojho vzdelania pripravená poskytovať zdravotnú starostlivosť o ženu počas tehotenstva, pôrodu aj postnatálneho obdobia. Predpokladaný nedostatok pracovnej sily, slabá motivácia pre voľbu profesie pôrodnej asistentky na Slovensku môže mať vážne dopady na starostlivosť o ženu. Zdá sa, že táto skutočnosť je ovplyvnená viacerými faktormi. Aby pôrodné asistentky mohli plniť svoju profesionálnu úlohu, musia byť splnomocnené a nadobudnúť autonómiu pri práci. Cieľom štúdie bolo posúdiť vnímanie postavenia pôrodných asistentiek v spoločnosti na Slovensku. Štúdie sa zúčastnilo 354 pôrodných asistentiek (vo veku 18-49 rokov). Na zber údajov bol použitý dotazník (PEMS - Revised) pre účely skúmania Empowermentu (sila postavenia profesie), ktorý sme následne vyhodnotili pomocou deskriptívnej štatistiky, Mann-Whitney U a Kruskal-Wallis testov (p<0,05). Cronbach alfa koeficient bol 0,83. V rámci porovnania jednotlivých subškál PEMS škály sa preukázalo, že pôrodné asistentky vnímajú ako najslabšiu oblasť Podporu od nadriadeného 3,25 (± 1,34) a Profesijné uznanie 3,27 (± 1,03). Tieto oblasti je na Slovensku potrebné výrazne zlepšiť zo strany ostatných zdravotníckych pracovníkov a dosiahnuť zlepšenie postavenia profesie pôrodnej asistentky v spoločnosti. Štúdia podporuje psychometrické vlastnosti PEMS-škály. Kľúčové slová: autonómia, posilnenie postavenia, podpora od nadriadeného, pôrodné asistentky, profesijné uznanie Abstract Midwives are educated to provide care for women during pregnancy, birth and the postnatal period. The expected midwifery workforce shortages and weak motivation for choosing the profession of midwife in Slovakia can have serious implications for the care of women. This fact seems to be influenced by several factors. In order to fulfil the professional role, midwives are to be empowered and gain autonomy at work. The aim of the study was to investigate the perception of the position of midwives in society in Slovakia. The research sample consisted of 354 midwives (aged 18-49). The PEMS – Revised questionnaire to examine empowerment in midwifery (the profession position strength) was used for data collection, which were subsequently evaluated using descriptive statistics, the Mann-Whitney U and the Kruskal-Wallis tests (p<0.05). The Cronbach alpha coefficient was 0.83. In the comparison of individual subscales of the PEMS scale, it was shown that midwives perceive Superior support 3.25 (± 1.34) and Professional recognition 3.27 (± 1.03) as the weakest areas. In Slovakia, it is necessary to significantly improve these areas as well as the position of the midwife profession in society. Our research study supports the psychometric properties of the PEMS-scale. Key words: autonomy, empowerment, superior support, midwives, professional recognition	41
Motivačné faktory pre výkon povolania sestry v dôchodkovom veku Motivating factors for performance of nurse profession at the retirement age Andrea Ševčovičová, Dominika Bednárovská Abstrakt Úvod: Vzhľadom na starnúcu populáciu pacientov, ale aj zdravotníckych pracovníkov, hrozí riziko nedostatku pracujúcich sestier, ktorých priemerná veková hranica sa nielen na Slovensku stále zvyšuje. To by mohlo narušiť činnosť zdravotníckych zariadení a mať negatívny vplyv na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Na motiváciu sestier pre výkon povolania vplývajú rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie zotrvať v profesii v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Cieľ: Identifikovať u sestier motivačné faktory pre výkon sesterského povolania v dôchodkovom veku. Metodika: Metódou zberu údajov bol neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Zber dát prebehol elektronicky v termíne od 27. januára do 14. februára 2021. Dotazník bol rozosielaný do mailových schránok registrovaných sestier a pôrodných asistentiek prostredníctvom portálu SK SaPA. Distribúcia sa uskutočnila aj cez sociálnu sieť. Štúdie sa zúčastnilo 539 sestier a 21 pôrodných asistentiek, s väčšinovým (98,8%; n=553) zastúpením žien. Najviac sestier bolo vo vekovej kategórii 50 – 60 rokov (78,4%; n=439) a sestry vo veku 61 – 64 rokov (19,1%; n=107). Dominovali sestry s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním (31,3 %; n=175) a dĺžkou praxe 35 – 40 rokov (34,6%; n=194). Pri spracovaní výsledkov v programe Microsoft Excel 2010 bola použitá jednoduchá deskriptívna štatistika. Výsledky: V štúdii sa hodnotili odpovede sestier, ktoré sú už aktuálne na dôchodku a naďalej vykonávajú povolanie sestry (sestry D; n=74) a osobitne odpovede sestier nad 50 rokov, ktoré sú v tzv. preddôchodkovom veku (sestry PD; n=486). Sestry D považovali za najdôležitejší faktor motivujúci ich pre prácu na dôchodku možnosť udržiavať sa aktívnym v pracovnom zaradení (64,9%; n=48) a pocit byť užitočný a nápomocný (62,2 %; n=46). Financie ako motivačný faktor potvrdila skoro polovica sestier D (45,9%; n=34). Za pozitíva práce na dôchodku považujú sestry D zhodne aktiváciu a zlepšenie kognitívnych funkcií a spoločenský kontakt (66,3%; n=49), nevýhodou sú stresové faktory (37,8%; n=28). Až 50,6 % (n=246) sestier PD sa vyjadrilo, že po dosiahnutí dôchodkového veku nemá záujem ďalej pracovať v povolaní. Medzi odrádzajúce faktory najčastejšie označili možné zhoršenie vlastného zdravotného stavu 47,5% (n=231), zlé medziľudské vzťahy na pracovisku 25,9% (n=126) a nočné služby 24,5% (n=119). Naopak, medzi motivujúce faktory na presvedčenie v zotrvaní pracovať patria finančné benefity od zamestnávateľa 48,1% (n=234). V našej štúdii až 90,4% (n=506) všetkých respondentov uvádza, že by mali mať nárok na výsluhový dôchodok. Z toho 55,7% (n=312) by ho prijala po odpracovaných 30 rokov a 21,4% (n=120) už po odpracovaní 25 rokov. Záver: Výsledky štúdie poukázali na finančné i nefinančné motivačné činitele, ktoré by mohli prispieť k udržaniu sestier v profesii aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Vzhľadom na aktuálnosť témy je dôležité udržať v praxi skúsené sestry podporou nimi prezentovaných motivačných faktorov. Kľúčové slová: Demotivačné faktory. Motivácia sestier. Postoje sestier. Sestry dôchodkyne. Abstract Introduction: Due to the aging population not only in patients, but also in healthcare workers, we face the threat of lack of working nurses, whose average age level is rising not only in Slovakia. This might disturb the run of healthcare facilities and might have negative effect on providing healthcare. There are various factors that have effect on nurses´ motivation for work performance. These factors might influence the decision to remain in the profession, either in a positive or a negative way. Aim: To identify nurses´ motivating factors for execution of the nurse profession at the retirement age Methodics: The method of data collection was a non-standardized questionnaire of own construction. The data collection was conducted electronically between 27th January and 14th Februry 2021. The questionnaire was distributed into mailboxes of registered nurses and midwives via SK SaPA portal. The distribution was also carried out through a social network. The study included 539 nurses and 21 midwives, with prevailing (98,8 %; n=553) representation of women. The most nurses were at the categories of 50 to 60 years of age (98,8 %; n=553) and nurses at the age of 61 – 64 (19,1 %; n=107). Nurses with completed high school education (31,3 %; n=175) and the length of practice from 35 to 40 years dominated. When elaborating results in Microsoft Excel 2010 programme, the simple descriptive statistics was used. Results: The study evaluated answers of nurses who are currently at the retirement and still perform nurse profession (nurses D; n=74), and specially answers of nurses who are at the pre-retirement age (nurses PD; n=486). Nurses D considered as the most important motivating factor for working at the retirement age the opportunity to stay active in the working setting (64,9 %; n=48), and the feeling of being useful and helpful (62,2 %; n=46). Finances as the motivating factor were confirmed by almost half of the nurses D (45,9 %; n=34). As positives of the work at the retirement nurses D accordingly consider cognitive functions activation and improvement, and a social contact (66,3 %; n=49), disadvantages are stress factors (37,8 %; n=28). Up to 50,6 % (n=246) nurses PD claimed that after reaching retirement age they have no interest in continuing with their profession. Among discouraging factors they mostly included possible deterioration of their own health condition 47,5 % (n=231), bad interpersonal relationships at the workplace 25,9 % (n=126), and night shifts 24,5 % (n=119). On the contrary, among motivating factors to persuade them to remain at work are financial benefits from an employer 48,1 % (n=234). In our study up to 90,4 % (n=506) of all the respondents stated they should have entitlement to retirement pension. Of that, 55,7 % (n=312) would accept it after 30 years of work and 21,4 % (n=120) after 25 years of work already. Summary: The results of the study pointed to the financial and non-financial motivating factors that might contribute to keeping nurses in their profession after reaching retirement age. Regarding the topicality, it´s important to keep experienced nurses in practice through support of the motivating factors they have presented. Keywords: Demotivating factors. Nurses´ motivation. Nurses´ attitudes. Retired nurses.	47