Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.06.2016

Číslo 3/2016

e-časopis je pre členov SK SaPA automaticky prístupný BEZPLATNE

V prípade že nie ste členom SK SaPA, e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku Vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

OTVORIŤ ČASOPIS

Obsah Strana
Slovenská Komora Sestier a Pôrodných Asistentiek udelila ocenenia Biele srdce 08
Ocenené sestry v jednotlivých kategóriách 09
Prezident SR Andrej Kiska prijal sestry ocenené Bielym srdcom 20 - 21
Pôrodné asistentky na Slovensku by vedeli byť viac nápomocné tehotným ženám 21 - 22
Medzinárodný deň sestier
Sestry ponúkajú dôkazy pre zlepšenie ekosystémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti
23 - 24
Spoločná akcia „Plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a prognózy" 24 - 25
Investícia do ošetrovateľstva šetrí náklady a šetrí životy
ICN poukázala parlamentnej skupine All Party v Spojenom kráľovstve budúci vývoj globálneho ošetrovateľstva
26 - 27
Perioperačný manažment pacienta s indikáciou chirurgickej liečby chronického zápalu podnebných mandlí z pohľadu sestry
Perioperative managment of patient with indikation for surgical treatment of chronic inflammation of palatine tonsil from the perspective of nurse

Daniela Jarabová, Milan Kapusta, Anna Rošteková

Abstrakt
Tonzilektómia je jedným z najstarších chirurgických výkonov. Ide o chirurgické odstránenie podnebných mandlí spolu s púzdrom. Tonzilektómiu ako prvý popísal Aurus Cornelius Celsus v roku 30. nášho letopočtu. Operačný postup opísal ako „vyškrabnutie“ a „vytrhnutie“ mandle, alebo podvihnutie háčikom a odrezanie skalpelom. V roku 1909 George Ernest Waugh opísal postup, ktorý je používaný dodnes. Samuel J. Crowe ako prvý použil v roku 1917 ústny roztvárač. Indikácie na tonzilektómiu sú doposiaľ kontroverzné, zoznamy indikácií sú uvádzané v mnohých otorinolaryngologických textoch (4). Cieľom článku je priblíženie ošetrovateľských intervencií sestry samostatne, v spolupráci s lekárom a pacientom, smerujúce k spokojnosti so zdravotnou starostlivosťou.

Kľúčové slová: Podnebné mandle. Chronické choroby podnebných mandlí. Tonzilektómia. Pacient. Intervencie sestry.

Abstract
Tonsillectomy is one of the oldest surgical operations. It regards surgical removal of palatine tonsil together with capsule. Aurus Cornelius Celsus was the first who described tonsillectomy in the 1930s. He described the operating procedure as a “scrape” and “extraction” of the tonsil or rising by the hook and cutting off by the scalpel. In 1909, George Ernest Waugh described the procedure that is used till today. Samuel J.Crowe was the first who used gag mouth in 1917. Tonsillectomy indications are still controversial and the lists of indications are mentioned in many otorinolaryngology texts (4). The purpose of the article is to bring the treating interventions of the nurse on its own as well as in the cooperation with doctor and patient leading to satisfaction with health care.

Key words: Palatine tonsil. Chronic disease of palatine tonsil. Tonsillectomy. Patient. Interventions of the nurse.
28 - 30
Kochleárna implantácia
Cochlear implantation

Gabriela Liščinská, Juliána Ivanková, Adriana Ďurčová, Miroslava Petrík, Monika Hricová, Silvia Krempaská

Abstrakt
Kochleárny implantát je rehabilitačná pomôcka pre pacientov s ťažkou poruchou sluchu a s hluchotou, ktorí nemajú poškodenie sluchového nervu, či iných štruktúr centrálnej nervovej sústavy. Toto elektronické zariadenie nahrádza funkciu vláskových buniek vnútorného ucha, elektrickými stimulmi priamo dráždi zakončenia sluchového nervu vo vnútornom uchu a vyvoláva sluchový vnem. Kochleárny implantát znamená pre nepočujúceho zlepšenie komunikačných schopností, možnosť sociálnej integrácie a psychickú stabilitu.

Kľúčové slová: Ťažká porucha sluchu. Hluchota. Rehabilitácia sluchu. Kochleárny implantát.

Abstract
Cochlear implant is a hearing tool for patients suffering from severe bilateral hearing loss or bilateral deafness without acustic nerve or central nervous system pathology. This electronic device can substitute nonfunctional hair cells of the inner ear, directly irritate auditory nerve endings via electric stimulants and evocate sense of sound. Cochlear implant means improvement of communication abilities, possibility of social integration and psychical stability of the deaf.

Key words: Severe hearing loss. Deaffness. Hearing loss rehabilitation. Cochlear implant.
31 - 33
Hlas a jeho poruchy
Voice and its disturbances

Andrea Gírethová, Monika Kolková

Abstrakt
Človek reprodukuje svoje informácie predovšetkým hovoreným slovom, hlasom. O význame hlasu nie je treba pochybovať. Je indikátorom zdravia, ale i choroby, emócií a veku. Je jedným z prvých prejavov života. Je predpokladom normálnej verbálnej komunikácie a sociálneho bytia. Zo zafarbenia hlasu poznáme afekt jedinca. Inú farbu má jeho hlas, keď hovorí nahnevaný, smutný, alebo naopak šťastný a zamilovaný. Hlas hrá stále významnejšiu úlohu v živote jedinca, vytvára obraz jedinca. Zachrípnutý, zastretý hlas nepôsobí rozhodne dobre u politika, manažéra, pedagóga. Normálny hlas/hodnotený ako hlas v medziach normy/ je zvukový prejav normálnej činnosti hlasového orgánu. Porucha hlasu je zvukový prejav narušenej činnosti hlasového orgánu, ktorý je v medziach normy, ale aj zvukový prejav činnosti anatomicky zmeneného, chorobou alebo traumou narušeného hlasového orgánu v užšom alebo širšom slova zmysle. Starostlivosť o dobrý hlas a správnu hlasovú techniku hrá a bude hrať stále dôležitejšiu úlohu.

Kľúčové slová: Hlas. Hlasivky. Poruchy hlasu. Dysfónia. Neefektívne dýchanie.
34 - 36
Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s juvenilným angiofibrómom nosohltana – kazuistika
Specifics of nursing care for patients with juvenile nasopharyngeal angiofibroma - case report

Veronika Vadkertiová, František Kurinec, Lívia Kollárová

Abstrakt
Cieľ: V príspevku popisujeme prípad juvenilného angiofibrómu nosohltana u 7 - ročného chlapca. Choroba sa prejavila dlhotrvajúcou obštrukciou nosa, celkovou slabosťou a únavou pacienta. Metodika: Diagnóza sa stanovila na základe MRI a histologického vyšetrenia. Pri komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti sa zameriavame na perioperačné obdobie a uspokojovanie bio-psycho-sociálnych potrieb pacienta s diagnózou juvenilný angiofibróm. Výsledky: Pacient po opakovaných chirurgických intervenciách s recidívou ochorenia odoslaný na konzultáciu a dispenzarizáciu na vyššie klinické pracovisko. Záver: Angiofibróm nosohltana je najčastejším benígnym nádorom nosohltanu, ktorého prognóza je napriek vysokej tendencii k recidíve priaznivá.

Kľúčové slová: Juvenilný angiofibróm nosohltana. Diagnostika. Predoperačná príprava. Pooperačná starostlivosť. Liečba.

Abstract
Objective: In this paper we describe a case of juvenile angiofibroma of the nasopharynx in a 7-year-old boy. The disease is manifested by prolonged obstruction of the nose, fatigue and general weakness of the patient. Method: The diagnosis was based on MRI and histological examination. In complex nursing care we are focused on perioperative period and satisfying biological, psychological and social needs of a patient diagnosed with juvenile angiofibroma. Results: The patient had repeated surgical intervention with a recurrence of the disease sentnfor consultation and follow-up to higher clinical workplace. Conclusion: angiofibroma of the nasopharynx is the most common benign tumour of the nasopharynx but despite a high tendency to relapse the prognosis is favourable.

Key words: Juvenile angiofibroma of the nasopharynx. Diagnosis. Preoperative preparation. Postoperative care. Treatment.
37 - 39
Plánované významné konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA 40
Recenzia vedeckej monografie 41
Slovensko nevyužíva dostatočne vzdelané sestry špecialistky 42 - 43
Sekcia ambulantných sestier a pôrodných asistentiek s novými posilami v tíme i novou predsedníčkou 44 - 45
Sekcia sestier pracujúcich v psychiatrii organizovala XVIII. Celoslovenskú konferenciu 46 - 47
Multidisciplinárna spolupráca v domácej ošetrovateľskej starostlivosti 47 - 48
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Motivačné faktory ovplyvňujúce mladých ľudí pri darcovstve krvi
Motivational factors affecting young people for blood donation

Andrea Ševčovičová, Helena Fedorová

Abstrakt
Východiská: Podľa štatistických údajov Národného centra zdravotníckych informácii má počet odberov krvi u pravidelných darcov každoročne stúpajúcu tendenciu, ale stále nie je postačujúci. Pre zabezpečenie dostatku krvi pre potreby slovenského zdravotníctva je dôležitá motivácia mladých ľudí k pravidelnému darcovstvu krvi. Cieľ: Posúdiť motívy mladých ľudí k realizácii pravidelného darcovstva krvi a zistiť demotivačné faktory u nedarcov. Metódy: Na zisťovanie motivačných a demotivačných faktorov ovplyvňujúcich mladých ľudí pre humánny čin darcovstva bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Výsledky: V štúdii motivuje 84 darcov krvi k darcovstvu najčastejšie príklad okolia. Považujú za dôležité pomáhať iným, pretože možno raz budú potrebovať tiež takúto pomoc. Motivačným faktorom je aj voľno z práce alebo zo školy získané v deň odberu. U 110 respondentov, ktorí krv ešte nedarovali dominuje v demotivačných faktoroch strach, nedostatok príležitosti k darovaniu krvi, iba nedávno dovŕšená plnoletosť a nevyhovujúci zdravotný stav. Záver: Poznanie a odstraňovanie demotivačných faktorov môže byť nápomocné pri získavaní ďalších darcov krvi. Stáli darcovia môžu byť príkladom a motivovať k darcovstvu svoje okolie.

Kľúčové slová: Darcovstvo krvi. Motivačné faktory. Demotivácia darcovstva. Mladý človek.

Abstract
Basis: According to statistic results of National Health Information Center, the number of blood donations for regular donors has increasing tendency every year, however, it is still not sufficient. To provide enough blood for the needs of Slovak health care, motivation of young people for blood donation is essential. Aim: To evaluate the motifs of young people to regularly donor blood and find out demotivational factors in non-donors. Methods: Non-standard questionnaire of the author´s own has been used to find out motivational and demotivational factors which influence young people for the humane act of donorship. Results: In the study, 84 blood donors are motivated by the example of their surroundings. They consider it important to help others as they can also need such a help themselves at certain point of time. A time off work or school obtained on the day of donorship is also one of the motivational factors. In 110 respondents who have not donored blood yet, fear, lack of opportunities to donor blood, recently reached age which allows blood donorship or unsuitable health condition dominate among demotivational factors. Conclusion: Knowing and disposing of demotivational factors can be helpful in obtaining new blood donors. Permanent blood donors can present an example and motivate their environment to blood donorship.

Key words: Blood donorship. Motivational factors. Demotivation of donorship. Young individual.
50 - 53

Ďalšie články v sekcii

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 13.09.2021

Číslo: 4/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.06.2021

Číslo: 3/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 03.05.2021

Číslo: 2/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 28.02.2021

Číslo: 1/2021

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 30.12.2020

Číslo: 6/2020

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Pridané dňa: 06.11.2020

Číslo: 5/2020