Úvod / Oznamy / Ošetrovateľská starostlivosť v ZSS
Ošetrovateľská starostlivosť v ZSS

(26.07.2018; Zdravotnícke noviny; č. 28, Názory , s. 6; Helena Gondárová-Vyhničková)

Stanovisko

V prvom rade je mi ľúto, že na nekvalitnú starostlivosť doplatili pacienti. Zámerne píšem pacienti, a nie klienti. Pacient je osoba, ktorá prijíma zdravotnú starostlivosť a do zdravotnej starostlivosti patrí aj ovplyvňovanie stavu pacienta liekmi. Podobne to bolo v bratislavskom zariadení sociálnych služieb (ZSS) Iris. Tu sa naraz ukázalo zlyhanie na mnohých úrovniach.

Absentuje zákon o dlhodobej starostlivosti a ošetrovateľská starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti, ktorú metodicky usmerňuje MZ SR, je doslova ,,bezprizorná" v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré spadajú pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Roky (20 rokov) sa problematika uvedenej starostlivosti ponecháva ,,na toho druhého", teda pohadzovanie horúceho zemiaka, a teda aj bez vybudovaného funkčného kontrolného mechanizmu nielen pre sociálnu, ale i ošetrovateľskú starostlivosť.

Nulová kontrola

Ošetrovateľskú starostlivosť v jednotlivých samosprávnych krajoch metodicky a koncepčne riadia a kontrolujú sestry samosprávnych krajov. Pre zariadenia sociálnych služieb to však neplatí, tu sestra samosprávneho kraja môže len metodicky usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť, ak jej to úseky sociálnych služieb príslušného samosprávneho kraja vôbec dovolia. To je ďalší problém. Buď na samosprávnom kraji takáto sestra nie je (zámerne?), alebo jej kontrolné kompetencie v zariadeniach sociálnych služieb sú prakticky nulové. Táto sestra môže metodicky usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť, lenže nesmie vykonať kontrolu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti vrátane kontroly odbornej spôsobilosti osôb poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, nesmie vykonať kontrolu ošetrovateľskej dokumentácie. Tak ako potom má metodicky viesť a usmerňovať ošetrovateľskú starostlivosť v týchto zariadeniach vo ,,svojom" samosprávnom kraji? Čiže ďalšia kontrola nulová.

Ošetrovateľskú starostlivosť môžu poskytovať a zabezpečovať zdravotnícki pracovníci, ktorí ošetrovateľstvo študovali, teda sestry. Štúdium ošetrovateľstva trvá 4 600 hodín odbornej prípravy. Kompletnú ošetrovateľskú starostlivosť nemôžu poskytovať iní pracovníci. Zdravotnícky asistent, ktorý ide byť premenovaný na praktickú sestru, má 2 170 hodín odbornej prípravy bez znalostí z farmakológie. Povolanie zdravotnícky asistent vo svete je pripravované pre základnú ošetrovateľskú starostlivosť - hygiena, polohovanie, stravovanie. Nikde vo svete toto povolanie nemá kompetencie na podávanie liekov vrátane injekcií, len na Slovensku bolo prijaté, že tieto výkony môže vykonávať zdravotnícky asistent premenovaný na praktickú sestru, ktorá má zvýšiť počet sestier. Rozsah odbornej prípravy 4 600 a 2 170 hodín kompetentných nejako netrápi - veď sestra ako sestra. Len na doplnenie - lekár má 5 500 hodín odbornej prípravy. Teda sestra má bližšie s rozsahom prípravy k lekárovi ako ku zdravotníckemu asistentovi, ktorý má byť praktickou sestrou.

Tak čo od toho očakávať? Vychádza z toho zníženie kvality ošetrovateľskej starostlivosti, a tým aj zníženie bezpečnosti pacienta o viac ako polovicu. A čo očakávať, ak lieky podáva, pacienta po podaní liekov posudzuje pracovník, ktorý nemá ani tých 2 170 hodín odbornej prípravy, napr. opatrovateľ? Niektoré zariadenia dnes vôbec nemajú sestru. Absentujú zodpovedné osoby za ošetrovateľskú starostlivosť alebo sú len na papieri, ale reálne v zariadení nie sú. Teda ďalšia kontrola nulová.

Preplácanie

Od januára môžu poisťovne preplácať ošetrovateľské výkony - 3,30 eura na pacienta na deň, čo je taká neadekvátna suma, že sa mnohým zariadeniam ani neoplatí uzatvárať zmluvu. Teda nemôžu si dovoliť kvalifikované sestry so špecializáciou a ani zodpovednú osobu. Keby všetky zariadenia mali peniaze z poistenia, tak by poskytovali kvalitnejšie služby. Preplácanie nefunguje, poisťovne sa vyhovárajú na metodiky a usmernenia. Ale keď zákon platí od 1. januára, ako je možné, že vykonávacia vyhláška platí až od 1. apríla? Zase to nebolo pripravené.

Minimálne personálne normatívy sú ďalšou kapitolou. Ťažko očakávať, že dvaja pracovníci, mnohokrát bez zdravotníckeho vzdelania, poskytnú kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť 80 - 150 klientom (pacientom).

Veľkou módou sa stalo časté deklarovanie ,,všetko pre pacienta". Po zohľadnení napísaného, naozaj ide o pacienta? A nehovorím o obrovskom riziku škandálov na medzinárodnej úrovni, že v ZSS nikto nezodpovedá a nikto nekontroluje úroveň ošetrovateľskej starostlivosti ako súčasť manažmentu zdravia pacienta.

PhDr. Helena Gondárová-Vyhničková, dipl. s. hlavná odborníčka MZ SR pre odbor ošetrovateľstvo

Ďalšie články v sekcii

TLAČOVÁ SPRÁVA: Slovensko sa stane „centrom“ medzinárodného ošetrovateľstva
Bratislava 05. 10. 2018 – Postavenie sestier a pôrodných asistentiek a ošetrovateľská starostlivosť na Slovensku v súčasnosti. Toto sú nosné témy prestížnej, odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom „Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia v procese zmien III.“, ktorá sa uskutoční v dňoch 09. – 10. 10. 2018 v Hoteli Senec v Senci, a ktorú už po tretí krát organizuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Konferencia sa koná pod záštitou ministerstva zdravotníctva SR a Európskej federácie sestier (EFN), ktorá bude na podujatí zastúpená prezidentkou Elizabeth Adams, či Paulom de Rueve, generálnym sekretárom EFN.
TLAČOVÁ SPRÁVA: Je na škodu veci ak lekár dehonestuje prácu sestry
Bratislava 26. 9. 2018 – Ambulantné sestry a pôrodné asistentky pobúrilo vyjadrenie hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Jany Bendovej, ktorá prácu sestry na ambulancii všeobecného lekára chápe iba ako meranie teploty, odber krvi, vyšetrenie moču a podávanie injekcií. Týmto postojom v očiach verejnosti vykresľuje obraz sestier, ako len pasívnych vykonávateľov príkazov lekára. Pravdou však je, že v ambulancii všeobecného lekára sestra vykonáva aj mnoho činností spojených s preventívnou starostlivosťou a manažovaním akútnych a chronických stavov, spolupracuje s lekárom pri posudkových činnostiach (napr. vedenie evidencie dočasne práceneschopných).
Sestry a pôrodné asistentky bez hraníc
Zdravotní sestry a instrumentářky tvoří počtem největší skupinu pracovníků Lékařů bez hranic. Nejvíce potřebujeme zdravotní sestry ovládající alespoň dva světové jazyky. Nejdůležitějším předpokladem je ukončené vzdělání a připravenost pracovat a přebírat odpovědnost v těžkých a nezvyklých podmínkách. Porodní asistentky jsou na misích Lékařů bez hranic velmi potřebné. V celkovém počtu pracovníků tvoří sice jen malou část, jejich význam je nicméně obrovský. Statisíce žen a dětí ročně umírají kvůli těhotenským a porodnickým komplikacím. Úkolem porodních asistentek je právě boj proti jejich vysoké úmrtnosti, která trápí řadu rozvojových zemí.
SKSaPA: Politici nemajú snahu riešiť nedostatok sestier
Parlament odmietol poslaneckú iniciatívu zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek. Komora kritizuje politikov za nesystémové a čiastkové riešenia.

Partneri

Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri