(04.11.2009; Sme; s. 31; Baláž Vladimír)

Ak chcú občania dostávať kvalitné služby, musia si ich zaplatiť. Buď u súkromníka, alebo v podobe vyšších daní odvádzaných štátu. Pravdepodobnejšia je druhá možnosť.

Kto vstupuje do Tesca s jedným eurom vo vrecku, neočakáva, že si za to kúpi fľašu tokajského. Ešte tak nejaké čučo v papierovej škatuli. Inak je to s verejnými službami. Je samozrejmé, že chceme platiť nižšie dane, ale dostať za to čo najviac a kvalitných verejných služieb.

Zdravotníctvo by napríklad malo byť v plnom rozsahu, pre všetkých, na svetovej úrovni a zadarmo. A štát by sa navyše nemal zadlžovať. Voliči tieto veci chcú a politici im ich radi sľúbia, najmä pred voľbami. Koľko nás však štát stojí, a čo za to dostávame? Je pomer ceny a kvality adekvátny?

Absolútne najlacnejší

V Európe prejde cez verejné rozpočty v priemere polovica hrubého domáceho produktu, na Slovensku sotva tretina. Slovenský štát je svojimi nákladmi absolútne najlacnejší v celej Európskej únii. A niekedy je to aj poznať. Pozrime si aspoň niekoľko ukazovateľov.

Rakúske zdravotníctvo je v relatívnom porovnaní asi o polovicu drahšie ako české a slovenské, ale rozdiel v kvalite vybavenia a výkonov je markantný. Rakúski muži sa dožívajú o sedem a ženy o päť rokov viac ako u nás. Maďarsko má síce drahšie zdravotníctvo ako Česko a Slovensko, ale kvalita prístrojového vybavenia a výsledok jeho služieb (meraný dĺžkou dožitia) sú horšie. Pomer ceny a kvality nie je teda závideniahodný.

Máme jedny z najnižších výdavkov na vysoké školstvo v Európe. Slovensko má síce neuveriteľných 33 vysokých škôl a univerzít, ale Univerzita Komenského je v rebríčku top 6000 svetových univerzít na 508. mieste. Ďaleko za Universität Wien a Karlovou univerzitou, ale aj za Technickou a ekonomickou univerzitou v Budapešti. Cena zhruba zodpovedá kvalite. Slovenskí študenti "hlasujú nohami" a niekoľko tisíc ich nájdeme v Prahe, Brne a vo Viedni.

Priemerný slovenský dôchodok dosahuje 54 percent priemernej mzdy pracovníka v preddôchodkovom veku. V Rakúsku je to 68 percent. Rakúsko si to vďaka výkonnej ekonomike môže dovoliť. Maďarsko, ktoré má menej výkonnú ekonomiku ako Slovensko, však dáva na dôchodky viac ako my. Prikrýva svojich dôchodcov väčšou perinou, než na akú má.

Budeme dúfať

Zaujímavé je aj porovnanie nákladov na správu štátu. Kým mzda úradníka je na Slovensku a v Rakúsku len o niečo vyššia ako priemerná mzda, maďarský úradník si zoberie o 40 percent viac ako ľudia, ktorí naňho robia. Vysoké zadlženie Maďarska sa nám ukazuje v svetle jeho príčin. Južní susedia žili na úkor budúcnosti a dnes dostávajú čučo za cenu tokajského. Budeme dúfať, že sa nám nestane to isté.

Komentár nepotrebuje porovnanie Rakúska na jednej strane a Česka, Maďarska a Slovenska na druhej strane pri vnímaní korupcie, rozkrádania verejných prostriedkov a efektívnosti použitia verejných výdavkov. Rezervy v efektívnosti štátu sú nesmierne.

Ak budú občania chcieť kvalitnejšie služby, budú si ich musieť zaplatiť. Buď prostredníctvom vyšších daní, alebo priamym nákupom v súkromnom sektore. Starnutie populácie však bude viac tlačiť na prvú možnosť. Navzdory rozšíreným mýtom súkromný sektor nemusí vždy poskytnúť lepší pomer ceny a kvality ako verejný. Američania napríklad vydávajú na zdravotníctvo dvakrát toľko čo Rakúšania či Francúzi, ale priemerná dĺžka dožitia je v USA kratšia o niekoľko rokov. Rakúšania teda veľa platia, ale aj veľa dostanú. Na druhej strane Maďari zaplatia za verejné služby takmer toľko čo Rakúšania, no dostanú za to podstatne horšiu kvalitu.

Kým sa začne zodpovedná diskusia o cene a kvalite štátu, občania si najprv budú musieť ujasniť kritériá na hodnotenie kvality. Mladí ľudia sa musia rozhodnúť, či chcú od vysokej školy vzdelanie, alebo im postačí rýchly a lacný diplom. Pacienti si musia povedať, či chcú viac prevencie, alebo radšej viac tabletiek (najlepšie švajčiarskych a bez doplatku). Dôchodcovia môžu pouvažovať, či chcú skončiť v pokútnych starobincoch (ale s vianočným dôchodkom). A všetci sa musíme naučiť od štátu tvrdo vyžadovať primeraný pomer ceny a kvality.

(Autor pracuje v Prognostickom ústave SAV)

----

Náklady a kvalita verejných služieb

Česko   Maďarsko Rakúsko  Slovensko

Celkové príjmy verejných

rozpočtov, % HDP (2008)        41,1      46,3     48,3      48,3

Verejné + súkromné výdavky na

zdravotníctvo, % HDP 2006)   5,84+0,83 5,64+2,38 7,49+2,28 4,91+2,10

Očakávaná dĺžka dožitia v

rokoch, muži /ženy (2007)    73,8/80,2 69,4/77,8 77,5/83,1 70,6/78,4

Jednotky magnetickej rezonancie

Na 1 mil. obyv.(2007)           4,4      2,8       17,7        5,7

Jednotky CT na 1 mil.

obyv. (2007)                   12,9      7,3       29,8       13,7

Celkové výdavky na vysoké

školstvo, % HDP (2006)          1,4      1,1        1,3        0,9

Najlepšia univerzita krajiny

v rebríčku top 6000

svetových univerzít (2009)       97.     235.        68.       508.

Dôchodok ako % mzdy pracovníka

vo veku 50 - 59 rokov (2008)    51%       59%        68%        54%

Hrubý zárobok pracovníka

štátnej správy, % priemerného

zárobku (2007)                117,9     140,3      110,5      107,6

Verejný dlh, % HDP (2008)      29,8      73,0       62,5       27,6

Korupcia a zneužívanie

verejných prostriedkov, poradie

v rebríčku 133 krajín (2009)     91        94         17         95

Efektívnosť verejných výdavkov,

poradie v rebríčku

133 krajín (2009),               87        127        24        109

Zdroje: Eurostat, OECD a Global Competitiveness Report