Úvod / Časopis / Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo 2/2018

Pre členov SKSaPA

e-časopis je pre vás automaticky prístupný BEZPLATNE, stačí ak sa prihlásite.
Po prihlásení kliknite na tlačidlo "OTVORIŤ ČASOPIS".

Pre nečlenov SKSaPA

e-časopis si môžete objednať prostredníctvom formuláru.
Po zaplatení poplatku vám budú zaslané prihlasovacie údaje emailom.

Obsah Strana
Nová ministerka zdravotníctva Kalavská odmietla diskutovať so sestrami o ich aktuálnych problémoch 08
Delegáti Snemu SKSaPA si dňa 20.4. – 21. 4. 2018 zvolili na nové štvrťročné funkčné obdobie 2018 – 2022 nasledujúcich zástupcov do Rady SKSaPA 09
Predstavujeme novú „ministerskú sestru“ 10
Rozsah praxe po novom 11 - 13
Konferencia o nových a inovatívnych štandardných diagnostických a terapeutických postupoch 14
Národné štandardy pre komplexný ošetrovateľský manažment pacienta - cesta rozvoja slovenského ošetrovateľstva 15
Na rovinu o pokutách v súvislosti s projektom ezdravie 16 - 18
Subcutánna aplikácia imunoglobulínov
Subcutaneous application of immunoglobulin

Terézia Fertaľová, Lívia Hadašová, Iveta Ondriová, Jana Cuperová, Terézia Harausová

Súhrn
Imunoglobulíny sú glykoproteíny živočišného pôvodu, ktoré sa využívajú ako substitučná liečba pri imunodeficientných stavoch. Aplikujú sa intravenózne, v tom prípade pacient musí dochádzať do ambulancie na ich aplikáciu. Pri subcutánnom podávaní, ktoré sa v poslednej dobe preferuje, si pacient môže podávať imunoglobulíny v domácom prostredí. Jeho kvalita života sa tak výrazne mení v pozitívnom zmysle. V príspevku uvádzame manažment ošetrovateľskej starostlivosti pri subcutánnom podávaní imunoglobulínov v domácom prostredí.

Kľúčové slová: Imunoglobulín. Subcutánna aplikácia. Ošetrovateľská starostlivosť. Sestra.

Summary
Immunoglobulins are glycoproteins of animal origin that are used as substitution treatment in immunodeficiecy. They are intravenously application, in which case the patient has to go to the outpatient clinic for their application. In the case of subcutaneous aplication which has recently been preferred, the patient can administer immunoglobulins in the home care. Its quality of life is so changing in a positive way. The contribution includes nursing care management in the subcutaneous application of immunoglobulins in the home care.

Key words: Immunoglobulin. Subcutaneous application. Nursing care. Nurse.
19 - 22
Posúdenie zdravia rodiny sestrou
Health family assesment by nurse

Mária Novysedláková

Súhrn
Príspevok je zameraný na podporu zdravia rodiny. Autorka v ňom opisuje meracie nástroje na posúdenie životného štýlu rodiny, funkčnosť rodiny, sociálnu podporu a citovú väzbu medzi členmi rodiny. Wellness index hodnotí životný štýl rodiny. Dotazník General Health Promoting Behaviors meria aktuálne správanie podporujúce zdravie. Hodnotiacim nástrojom na meranie funkčnosti rodiny pre sestry je Dotazník Apgarovej skóre rodiny. The Personal Resource Questionnaire dotazník bol použitý na meranie sociálnej podpory. Metódy, ktoré sa používajú pre zachytenie citovej väzby sú Parental Bonding Instrument, Parental Relationship Questionnaire a The Inventory of Parent and Peer Attachment. Jedným z prvých krokov podpory zdravia rodiny je posúdenie   životného štýlu rodiny. Na základe posúdenia, poznania rizikových faktorov môže sestra plánovať intervencie na podporu zdravia rodiny.

Kľúčové slová: Rodina. Podpora zdravia. Sestra. Hodnotiace nástroje.

Summary
The contribution is aimed at promoting family health. The authors describe it in a measuring tool to assess the lifestyle of the family, family functioning, social support and emotional bond among family members. To assess the lifestyle of the family serves the Wellness index. Questionnaire General Health Promoting Behaviors measured current health promoting behavior. The evaluation tool to measure family functioning questionnaire for nurses is the Apgar's score of the family. The Personal Resource Questionnaire was used to measure social support. Methods used to capture the emotional ties are Parental Bonding Instrument, Parental Relationship Questionnaire and The Inventory of Parent and Peer Attachment. One of the first steps is to support family health assessment of the family lifestyle. Based on knowledge of risk factors may nurse to plan interventions to support family health.

Key words: Family. Health Promotion. The Nurse. The evaluation tools.
23 - 25
Ošetrovateľská starostlivosť o periférnu venóznu kanylu
Caring for a peripheral venous catheter

Terézia Fertaľová, Lívia Hadašová, Iveta Ondriová, Jana Cuperová

Súhrn
Intravenózne vstupy sú neoddeliteľnou súčasťou u väčšiny hospitalizovaných pacientov pre aplikáciu liekov, prípadne zabezpečenia intravenóznej nutrície, odberov krvi. Tradične sa zavádzajú periférne vstupy, pri závažnejších stavoch centrálne vstupy. Niektorí pacienti liečení ambulantne, zvlášť onkologickí pacienti, majú zavedený centrálny alebo periférny venózny prístup. V súčasnosti v praxi používame intravenózne kanyly a koncovky, pri ošetrovaní ktorých zaužívané a naučené pracovné postupy nemusia byť správne. V predkladanom príspevku popisujeme odporúčané pracovné postupy pri zavádzaní a ošetrovaní intravenóznych kanýl.

Kľúčové slová: Intravenózna kanyla. Zavádzanie. Ošetrovanie. Preplach. Prevencia komplikácií.

Summary
Intravenous access is essential for most hospitalized patients, for drug administration or possibly providing intravenous nutrition, blood sampling. Traditionally, peripheral access methods are used, with central access for more serious cases. For some outpatients, particularly oncological patients, venous access is also required. Currently, we use intravenous cannulae and endings, in the treatment of which the well-known and learned working procedures may not be correct. In the present paper, we describe the recommended working procedures for the introduction and treatment of intravenous catheter.

Key words: Intravenous catheter. Introduction. Nursing. Flush. Prevention of complications.
26 - 29
Plánované konferencie organizované odbornými sekciami SKSaPA a spoluorganizované SKSaPA v roku 2018 30
Suplementum - vedecká recenzovaná časť
Hodnotenie kvality života u pacientov liečených pre kolorektálny karcinóm na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava
Evaluation of quality of life in patients treated for colorectal cancer at the department of surgery, Faculty hospital Trnava

Martina Bobáková, Miroslav Ryska

Abstrakt
Cieľ
Cieľom výskumu bolo zhodnotiť kvalitu života u pacientov s kolorektálnym kacinómom a posúdiť signifikantnosť vzťahov v jednotlivých oblastiach a doménach podľa lokálizácie nádoru, veku, pohlavia, prítomnosti stómie a absolvovaním neoadjuvantnej chemorádioterapie.
Metodika
Výskum sme realizovali na Chirurgickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava, Slovensko, v časovom období od mája 2014 do apríla 2015. Zber dát sme u pacientov realizovali prostredníctvom dotazníka EORTC QLQ - C30 a QLQ - CR29 v dvoch časových intervaloch - pred operáciou a 1 mesiac od operačného výkonu.Výskumnú vzorku tvorilo 30 pacientov s diagnostikovaným ochorením kolorektálny karcinóm. Na štatistickú analýzu sme použili aritmetický priemer, párový t - test a nezávislý t - test.
Výsledky
Významná korelácia bola identifikovaná v kohorte medzi typom liečby a kvalitou života. Trend zníženia kvality života bol pozorovaný u pacientov s ukončenou neoadjuvantnou chemorádioterapiou a po operácii po vyšití stómie. Kvalita života bola ovplyvnená aj vekom a pohlavím pacientov.
Záver
Hodnotenie kvality života poskytuje dôležité výsledky odrážajúce dôsledky konkrétnej terapeutickej modality u pacientov s kolorektálnym karcinómom. V rámci komplexnej starostlivosti o pacienta s kolorektálnym karcinómom je dôležité zaradiť hodnotenie kvality života do liečebných a ošetrovateľských postupov, pravidelne sledovať a vyhodnocovať kvalitu života pacientov s kolorektálnym karcinómom a podľa výsledkov zavádzať účinné intervencie.

Kľúčové slová: Kvalita života. Kolorektálny karcinóm. Hodnotenie kvality života. Dotazníky EORTC QLQ – C30 a QLQ - CR29.

Abstract
Aim
The aim of the study was to evaluate quality of life (QoL) in patients with colorectal cancer and assess the significance of relations in various fields and domains according to tumor localization, age, sex, presence of stoma and graduating neoadjuvant chemoradiotherapy.
Methods
Thirty patients diagnosed with colorectal cancer at the Department of Surgery, Faculty Hospital Trnava, Slovakia were included in the study between May 2014 and April 2015. Quality of life was assessed using EORTC QLQ-C30 and QLQ-CR29 questionnaires before surgery and 1 month after surgery. The research group included 30 patients with diagnosed colorectal cancer. For statistical analysis we used arithmetic mean, paired t - test and independent t - test.Data are presented as means, and a paired t-test and independent t-test were used for statistical analysis.
Results
A significant correlation between the type of treatment and quality of life was identified in the cohort. A trend to lower quality of life was observed in patients with completed neoadjuvant chemoradiotherapy and after surgery with stoma formation. The quality of life was also affected by the age and gender of the patients.
Conclusion
Quality of life assessment provides important outcomes reflecting the consequences of particular therapeutic modality in patients with colorectal cancer. In the context of comprehensive care for patients with colorectal cancer, it is important to include an assessment of the quality of life in treatment and nursing practices, to regularly monitor and evaluate the quality of life of patients with colorectal cancer and, as a result, to introduce effective interventions.

Key words: Quality of Life, Colorectal cancer, Assessment of quality of life, EORTC QLQ-C30 and QLQ-CR29 questionnaires.
31 - 38
Riziko postraumatickej stresovej poruchy po pôrode
Risk of post-traumatic stress disorder after chilbirth

Lucia Mazúchová, Simona Kelčíková, Dominika Paráková

Abstrakt
Pôrod môže byť pre niektoré ženy mimoriadne stresujúca udalosť, pripomínajúca prežitú popôrodnú traumu, spĺňajúcu diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD: Posttraumatic stress disorder). Cieľom štúdie práce bolo zistiť u žien po pôrode riziko PTSD a jeho súvislosti. Použili sme kvantitatívnu metódu – dotazník, doplnený škálou zameranou na zistenie príznakov PTSD. Štúdie sa zúčastnilo 225 žien (priemerný vek 29,64 ± 7,34 rokov; priemerná doba od pôrodu 2,74 ± 6,28 rokov), pričom zaraďovacím kritériom bola negatívna pôrodná skúsenosť z pôrodu. Na spracovanie získaných údajov z dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku. Riziko PTSD v súvislosti s pôrodom sa celkovo prejavilo u 3,56 % žien. Najčastejšími príznakmi PTSD po pôrode boli strach z opakovania sa negatívneho pôrodu (16,93 %), nepripomínanie si pôrodu (11,36 %) a pocit zdesenia pri spomienke na pôrod (10,91 %). Negatívna pôrodná skúsenosť u žien súvisela najčastejšie s komplikovaným pôrodom (25,37 %), so zlým  prístupom zdravotníckych profesionálov (18,56 %) a s veľkou bolesťou (13,98 %). Výsledky poukazujú na skutočnosť, že negatívna skúsenosť z pôrodu a popôrodná trauma u žien súvisí s vplyvom negatívnych faktorov, ktoré môže pôrodná asistentka minimalizovať a svojim profesionálnym, individuálnym a empatickým prístupom im predchádzať.

Kľúčové slová: Negatívna pôrodná skúsenosť. Popôrodná trauma. Posttraumatická stresová porucha. Pôrod. Pôrodná asistentka.

Abstract
Childbirth could be exceptionally stressful event, resembling experienced birth trauma, meeting the diagnostic criteria of post-traumatic stress disorder (PTSD). The aim of the study was to find out risk PTSD after childbirth and its context. The questionnaire- quantitative explorative method has been used and supplemented with the scale focused on finding PTSD symptoms. The study consisted of 225 women (mean age of 29,64 ± 7,34 years; mean period after childbirth of 2,74 ± 6,28 rokov) and the inclusion criteria was a negative birth experience. We have used a descriptive statistic to process gathered data from a questionnaire. The PTSD risk in relation to the parturition has been proved overall by 3,56% of women. The most frequent PTSD symptoms after the birth were fear from repeating the negative childbirth (16,93 %), not resembling a childbirth (11,36 %) and a feeling of panic while recalling the childbirth (10,91 %). Negative birth experience of women was mostly related to a complicated childbirth (25,37 %), to bad attitude of health care professionals (18,56 %) and to severe pain (13,98 %). The results pointed out facts that negative birth experience and birth trauma of women is related to the influence of negative factors, that could be minimized and prevented by a professional, individual, and empathetic attitude of a midwifery.

Key words: post-traumatic stress disorder, childbirth, negative birth experience, birth trauma, midwifery
39 - 43

Ďalšie články v sekcii

Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 1/2018
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 6/2017
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 5/2017
Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Číslo: 4/2017

Partneri

Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri Partneri