|
Odkedy existuje Slovenská republika, ministri financií zaraďujú štátne nemocnice medzi miesta s najväčším rizikom tvorby skrytého dlhu veľkého rozsahu. Ročne tvoria nemocnice dlhy rádovo v stovkách miliónov eur, čo je napríklad viac ako prínos chystaných vyšších odvodov živnostníkov.
Platí aj to, že doteraz vždy sa obava ministrov financií o hospodárenie nemocníc naplnila. Rovnako to dopadne aj teraz, debata môže byť len o výške a tom, či sa nový dlh prizná už na konci tohto roka, alebo sa podarí ho tajiť dlhšie.
Nie je pravda, že bez transformácie na akciové spoločnosti nemožno ani teoreticky dosiahnuť v nemocniciach vyrovnané hospodárenie. Stačí, ak sa ministerke zdravotníctva podarí niečím nahradiť kľúčové výhody akciovky, ktorými sú zrozumiteľné účtovníctvo, obmedzená možnosť fungovať na dlh, priama zodpovednosť riaditeľov pred zákonom a reálne právo vlastníka ich kedykoľvek odvolať.
O zrozumiteľné účtovníctvo nemocníc sa ministerstvo zdravotníctva prvý raz v histórii pokúša, riaditelia už vedia, ktoré údaje a ako často musia ministerke dodávať. To nie je maličkosť. Doteraz to tak nebolo, ministerstvá zdravotníctva a financií doteraz nemali použiteľné priebežné údaje o fungovaní veľkých nemocníc.
Dobrá správa sa dá nájsť aj v analýze INEKO o zverejňovaní zmlúv a faktúr nemocnicami. Tá v zásade hovorí, že štátne nemocnice neignorujú zákon a dá sa tak, hoci komplikovane, dopátrať, s kým a za aké ceny obchodujú.
Naďalej však platí, že nemocnice môžu fungovať na dlh. Ich veritelia sa nemusia báť, že by šli do bankrotu, vedia, že skôr či neskôr to štát za ne zatiahne. A hoci sa už ministerstvo dostane k informáciám, nemá možnosť riaditeľov meniť len preto, lebo zle hospodária. Formálne sú riaditelia podriadení ministerke, no o výbere väčšiny z nich rozhodol vplyv regionálnych bossov v centrále strany. Riaditelia tak vedia, že ak sa dostanú záujmy regionálnych klanov do sporu s potrebou nevytvárať dlhy, je pre udržanie vo funkcii pre nich lepšie počúvať Pašku a podobných.
Riaditelia nemocníc nezačnú robiť riskantné a nepopulárne kroky, ktoré by znížili náklady nemocníc, pretože ich na to nič nemotivuje. Budú poruke záujmom ich skutočných bossov, ktorým môžu byť dlhy nemocníc ukradnuté. Ministerke Zvolenskej tak nepomôže, že zavedením povinného reportovania urobí pre poriadok viac ako doterajší ministri. Tak či tak sa jej nakoniec ujde len rola diváka.
|
