|
Zdravotné sestry musia obetovať aj šestinu svojej mzdy na to, aby mali väčšiu výplatu
Nech si nechajú svoje zvyšovanie platov, čo nás tu majú čo šikanovať? - rozčuľuje sa zdravotná sestra, ktorá sa práve dozvedela, že má len dva týždne na to, aby získala od všetkých svojich zamestnávateľov potvrdenie, že u nich pracovala. Bez toho jej nemocnica nezvýši plat. Za každé jedno potvrdenie musí zaplatiť pätnásť eur, za roky práce vystriedala osem zamestnávateľov. Stodvadsať eur tvorí šestinu jej platu.
Potvrdenia namiesto dovolenky: "No dobre, tak si to zaplatím a nepôjdem na dovolenku. Veď načo je zdravotnej sestre oddych, my predsa máme dovolenku celý rok v práci," ironizuje sestra, ktorá už odpracovala v nemocniciach viac ako dvadsať rokov. Teraz ich musí potvrdzovať podľa jej slov bezvýznamným kusom papiera. "Náš zamestnávateľ má od nás zápočet odpracovaných rokov, bez toho by ani jednu z nás neprijali. Vie z neho vyčítať, kde sme pracovali a v akej pozícii. Okrem toho má aj zápočet zo Sociálnej poisťovne a ešte sme podpisovali aj čestné vyhlásenia, kde sme špecifikovali odpracované roky. Teraz na nás vyrukujú, že chcú špeciálne potvrdenie od každého z našich zamestnávateľov o našej ošetrovateľskej praxi. Nechcú nám dať ani voľno na to, aby sme si to vybavili. Veď to je čisté šikanovanie!" pripája sa k nej kolegyňa.
"Kto toto vymyslel?" rozhorčuje sa tretia sestra. "A prečo nám to povedali dva týždne pred termínom?" ťuká si na čelo. Sestry nás požiadali, aby sme nezverejnili ich mená. Nechcú byť ďalšie v poradí, ktoré si otvorili ústa a potom ich nemocnica vyhodila "z organizačných dôvodov". "Je dovolenkové obdobie. Bývalí zamestnávatelia mi už teraz povedali, že mi za dva týždne potvrdenia nevybavia. Napríklad tu na Kramároch mi na personálnom povedali, že absolútne nestíhajú." Tieto slová potvrdila aj hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Maťašovská. "Máme zvýšenú administratívnu záťaž. Denne musíme vydať priemerne päť potvrdení pre našich niekdajších pracovníkov, od ktorých to vyžadujú ich terajší zamestnávatelia," hovorí.
Zaplaťte si: Za každé potvrdenie Univerzitná nemocnica v Bratislave účtuje svojim bývalým zamestnancom pätnásť eur. Vlastných zamestnancov však nemocnica nechala dýchať. Aj keď jej to prikazuje zákon, Univerzitná nemocnica v Bratislave povedala sestrám, že žiadne potvrdenia nepotrebuje, nahradila ich čestným vyhlásením. Čestné vyhlásenie v mnohých prípadoch akceptovala aj Fakultná nemocnica v Žiline. Aj vďaka tomu dokladovanie praxe prebehlo bez problémov.
"O poplatku pätnásť eur si myslím, že je absolútne nezákonný. Doteraz, keď si akýkoľvek zamestnanec pýtal potvrdenie o svojej praxi, nikto poplatky nepýtal, nerozumiem, prečo to zrazu začali nemocnice robiť. Upozornili sme ministerstvo zdravotníctva, aby to naozaj riešilo," vyjadrila sa šéfka Komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Poplatok podľa nej neobstojí ani na morálnej úrovni. Lévyová nerozumie ani tomu, prečo niektorí zamestnávatelia bazírujú na špeciálnom potvrdení ošetrovateľskej praxe, keď iným stačil zápočet odpracovaných rokov od Sociálnej poisťovne alebo čestné vyhlásenie. "Stretávame sa s tým, že sa absolútne spochybňuje prax sestier s cieľom dať im čo najnižší plat," krúti hlavou Mária Lévyová. Svoje potvrdenie považuje za dostatočne relevantné aj Sociálna poisťovňa: "Zápočet odpracovaných rokov považujeme za relevantný doklad, ak ide o preukázanie skutočnosti, že klient u daného zamestnávateľa na uvedenom mieste v danom čase pracoval," vyjadrila sa Jana Hrabková zo Sociálnej poisťovne.
Kto s tým má problém?: Uhliarikov zákon, ktorý takéto dokladovanie prikazuje, platí od apríla. Ministerstvo zdravotníctva si stojí za opodstatnenosťou vykazovania odbornej praxe takýmto spôsobom. To, že s tým sestry majú problém, je vraj ich chyba. "Problémy sú, pretože sestry si to nechávajú na poslednú chvíľu. Zákon bol prijatý vo februári," píše hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.
Aby bolo dostatočne veselo, sestry môžu teraz navyše s napätím očakávať aj vyjadrenie Ústavného súdu. Generálna prokuratúra totiž podala návrh na pozastavenie účinku schváleného zákona, keďže nároky na platy sú a peniaze nie. Podľa prokuratúry existuje napríklad disproporcia medzi minimálnou mzdou a zvýšeným platom sestier. Poukazuje na to, že sestry by mali po zvýšení platov až dvojnásobok minimálnej mzdy. To, že ich tento štát donútil vyštudovať vysokú školu a niektoré z nich majú za sebou aj viac stupňov vysokoškolského vzdelania, akoby nebolo podstatné. Ústavný súd má podľa prokuratúry zvážiť aj to, či ministerstvo zdravotníctva predložilo zákon na základe objektívnych a rozumných dôvodov a či tým sledovalo nejaký legitímny cieľ.
"Ústavný súd by si mal zachovať svoju nezávislosť a pevne verím, že aj zdravý rozum, pretože tie odôvodnenia nie sú ničím podložené. My sa pýtame, je to výzva, aby sme začali tvrdo štrajkovať? Existujú aj iné povolania s platmi zakotvenými v zákone, ako sú napríklad hasiči, sudcovia a prokurátori. Mali by sme teraz my požiadať o zrušenie týchto zákonov, rozhorčila sa Mária Lévyová. "Ako môžeme chcieť od sestier, aby sa vzdelávali, aby sa usmievali, aby sa príkladne starali o pacienta, keď prechádzajú tým, čo sa v posledných mesiacoch deje? Ja na to nemám odpoveď."
|
