V jej úvode prítomných privítali prior bratislavského konventu rehole Milosrdných bratov brat Ján Karlík OH a riaditeľ nemocnice Milosrdných bratov JUDr. Michal Tinák, ktorý pripomenul, že kým kedysi bola nemocnica, ktorú zastupuje, postavená na samom kraji mesta, dnes „žije a pomáha“ priamo v jeho centre. Prior Ján Karlík pripomenul ducha hospitality zariadenia, ktoré sa snaží „dobro robiť dobre“ a prijíma pacientov ako hostí. Zároveň prítomným pripomenul obrovskú zodpovednosť ich poslania, ktoré je stále jedným z najťažších, lebo pacienti prichádzajú zo svojimi ťažkosťami a utrpením za sestrami a je prirodzené, že sú často nielen po dlhých čakaniach podráždení a nervózni. Zaželal sestrám a ich riadiacemu manažmentu, aby mali vždy veľkú radosť z toho, čo vykonávajú. Moderátorka podujatia potom prečítala pozdrav od ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorá sa ospravedlnila pre pracovnú vyťaženosť.  Ospravedlnil sa aj predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou MUDr. Ján Gajdoš a predstavitelia zdravotných poisťovní Ing. Roman Podolák, Ing. Irén Šárkozy a MUDr. Martanovič.

V odbornej časti konferencie PhDr. Marta Gažiová z nemocnice Milosrdných bratov poinformovala o histórii nemocnice, v ktorej niekoľko rokov pracuje a priblížila i špecifiká tejto nemocnice s rehoľným vedením. Uviedla, že nemocnica sa od iných odlišuje aj tým, že zamestnáva aj inak obdarovaných (hendikepovaných) v bufete, ktorý je chráneným pracoviskom, že súčasťou jej riadenia je pastoračná rada, ktorá má 26 členov, v nemocnici nepoužívajú pojem zamestnanec, ale spolupracovník. V odbornej prednáške venovanej téme komunikácie hovorila o potrebe investícií do vzťahov, spoločne budovanej firemnej kultúre, zodpovednosti manažérov, ktorí by mali byť skutočnými vyslancami firmy a nielen ľuďmi poberajúcimi plat. V rámci bohatého celodenného programu podujatia sa prítomní ďalej venovali otázkam manažmentu na oddelení centrálnej sterilizácie – PhDr. Béressová z Bratislavy, manažmentu rizík v nemocniciach – PhDr. Beťková, Trnava , stresu ako faktoru psychickej záťaže v povolaní sestry – Bc. Gešková, Predná Hora. Ďalej rozoberali case manažment v starostlivosti o pacientov s duševnými chorobami – PhDr. Hrindová, Michalovce, pracovnú spokojnosť a problémy spojené s fluktuáciou sestier – Mgr. J.Vadkertiová, Martin, postavenie sestry v rehabilitácii – Mgr. Sujová, Kováčová, manažment ošetrovateľskej dokumentácie- Mgr. Vadkertiová, Nové Zámky, ako aj manažment ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov s poruchou chôdze a mobility – Mgr. Mareková, Bratislava. Zaujímavým príspevkom zaujala aj PhDr. Gyalogová z Bratislavy na tému „ Príležitosti a prekážky manažmentu z pohľadu námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť.

V závere podujatia sa venovali téme sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek – Mgr. Slováková, PhD., Role sestry v súčasnom období . Mgr. Svetlanská z Nitry ako aj   legislatíve týkajúcej sa manažérstva v ošetrovateľskej starostlivosti – PhDr. A.Macková, Banská Bystrica.

V rámci prednášok a bohatej diskusií zarezonovala napr. téma chýbajúcich sestier na západnom Slovensku s vysokou nezamestnanosťou sestier na východe krajiny. M Beťková z Trnavskej nemocnice hovorila vo svojej prednáške o tom, ako zabrániť rizikám mimoriadnych udalostí v rezorte, spomenula aj najčastejšie príčiny chýb (ľudský faktor, zlozvyky, preťaženie), podľa nej veľa chýb v zdravotníctve vzniká pri odovzdávaní služieb. Danica Gešková zo sanatória na Prednej Hore objasnila výsledky výskumu, ktorý potvrdil stresovú psychickú záťaž u sestier. Tatiana Hrindová z nemocnice v Michalovciach pripomenula, že hoci po odbornej stránke sú sestry na Slovensku veľmi dobre pripravené, v oblasti komunikácie tomu tak nie je, apelovala na riadiaci manažment rezortu, aby umožnil sestrám vyjadriť častejšie svoj názor. J. Vadkertivoá z Martinskej nemocnice poinformovala o výskume, ktorý potvrdil, že s pracovnou spokojnosťou sestier stúpa aj ich životná spokojnosť, pričom medzi dôvody odchodu sestier z výkonu práce uviedla aj nedostatočné možnosti pre ich odborný rast. „Je nešťastím pre nemocnice, keď berú sestry do pracovného pomeru len preto, že majú diplom, dôležitá je predovšetkým kvalita práce, pretože kvalitná sestra je nositeľom      kvalitnej         starostlivosti,“ . 

V bohatej diskusii odznelo, že väčšina sestier je u nás vnímaná v roli ošetrovateliek. Mgr. Svetlanská vo svojej prednáške poukázala nato, že veľa ráz sa sestry cítia dotknuté nevhodným „imidžom“, akým sú prezentované v televíznych seriáloch. Zároveň zarezonovalo, že sestra je terapeutickým činiteľom, môže byť aj spravodlivou pacientovou advokátkou, nositeľkou zmien, presvedčivou líderkou a erudovanou manažérkou. V diskusii zaznel apel aj na posilnenie postavenia sestier v spoločnosti i rezorte, potrebu starostlivo dbať o svoj vzhľad i správanie, viac prepojiť teóriu s praxou a získať aj určité grantové výzvy pre výskum, aby sa slovenské zdravotníctvo mohlo posúvať vpred. 

Súčasťou konferencie bola aj voľba výboru ustanovujúcej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti. Prítomní si zvolili výbor: PhDr. Marta Gažiová z Bratislavy, PhDr. Anna Bullová z Martina, PhDr. Anna Macková z Banskej Bystrice,  PhDr. Elena Drapáčová z Banskej Bystrice, PhDr. Lívia Kolárová z Nových Zámkoch.

Predsedníčku si výbor zvolil námestníčku pre ošetrovateľstvo z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdných bratov PhDr. Martu Gažiovú, ktorá v oblasti zdravotníctva pracuje už        36       rokov. 

„Tým, že pracujem so sestrami si dovolím tvrdiť, že sú po odbornej stránke veľmi dobre pripravené, školy ich pripravujú s veľmi podrobnými teoretickými, ale aj praktickými skúsenosťami. Načo sa trochu pozabúda – je osobnostné zrenie sestry, t. j. práca s jej sebavedomím, so zhodnocovaním jej uznania vlastných hraníc s asertivitou a s komunikáciou, pričom jeden z najdôležitejších nástrojov sestry je komunikácia. V našej nemocnici uplatňujeme case manažment, máme 260 lôžok, čiže v rámci nášho regiónu sme dosť veľkým zariadením pre ľudí s duševným ochorením a realizovali sme pred niekoľkými rokmi projekt zameraný práve aj na realizáciu starostlivosti formou case manažmentu, čiže sme sa snažili projektovo kreovať službu case manažment, lebo v SR takáto forma neexistuje, takže v realite to znamená, že sa viac zameriavame nato, aby si sestry uvedomovali, že v rámci psychiatrického ošetrovateľstva je priestor nato, aby si každá sama vytvárala určité ciele a programy a sama spolupracovala s pacientom bez toho, aby jej to nejakým spôsobom nariadil lekár alebo iná inštancia, čiže priestor na samostatný výkon je tam dosť výrazný a v tomto – myslím si- tá skúsenosť s tým case manažmentom to ovplyvnila. Vlastne nám to pomohlo pri samostatnej činnosti sestry a pacienta. Som však smutná z toho, že slovenská (odborná) spoločnosť nedostatočne zhodnocuje význam sestry. Máme veľké šťastie, že sestry zotrvávajú v týchto podmienkach preto, že majú ošetrovateľstvo v srdci. Pokiaľ ide o zriadenie novej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti, očakávam, že sekcia bude prínosom hlavne pri tvorbe legislatívnych usmernení v rámci ošetrovateľskej praxe. V rámci každej nemocnice existuje námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť, chcem veriť, že na tých miestach sú správne osoby, ktoré chcú vytvárať v prvom rade dobré podmienky na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, čo je veľkým potenciálom nato, aby vďaka tejto sekcii sa prenášali informácie tak, aby to naozaj reálne prinieslo zlepšenie podmienok do praxe. Apropo, z každého príspevku, ktorý odznel na tejto konferecii, si niečo odnášam. 

Všetkým prednášajúcim, účastníčkam konferencie ako aj hosťom ďakujeme za snahu a príjemnú, motivujúcu  pracovnú atmosféru.