Posudzovanie praxe pre účely stanovenia minimálneho mzdového nároku sestier a pôrodných asistentiek.

Dňa 1.4.2012 vstúpi do účinnosti zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý v prílohe č. 1 stanovuje konkrétny minimálny mzdový nárok týchto kategórií zdravotníckych pracovníkov. V ustanovení §2 ods. 1 zákona je uvedené, že „Sadzby minimálnych mzdových nárokov sestier sa členia podľa dĺžky výkonu ošetrovateľskej praxe“. Vysvetlenie čo sa myslím pod pojmom ošetrovateľská prax sa nachádza v §4 ods. 4:

„Ak sa v prílohe uvádza požiadavka praxe, rozumie sa tým odborná ošetrovateľská prax alebo odborná prax pôrodnej asistencie vykonaná v členskom štáte Európskej únie, v zmluvnom štáte Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii. Vykonanie praxe v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, v zmluvnom štáte Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii sa preukazuje potvrdením od regulačného orgánu štátu, v ktorom bola prax vykonaná.“

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek mala snahu v období prípravy návrhu zákona začleniť do zákona aj započítanie inej ako ošetrovateľskej praxe, napríklad obdobia počas ktorej bola sestra na materskej alebo rodičovskej dovolenke, bohužiaľ ustanovenie v tomto zmysle nebolo akceptované.

Na základe vyššie uvedeného musíme konštatovať, že do počtu rokov praxe v zmysle zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek sa započítava len odborná ošetrovateľská prax v zmysle § 4 ods. 4.

Zároveň je potrebné uviesť, že zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek je svojim obsahovým zameraním a pôsobnosťou tzv. predĺženou rukou Zákonníka práce, tzn. upravuje odlišne § 120 ods. 4 Zákonníka práce. Vo všetkých ostatných otázkach, ktoré neupravuje tento zákon, je potrebné sa riadiť Zákonníkom práce. V zmysle § 231Zákonníka práce,  odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať, že pokiaľ kolektívna zmluva platná vo Vašom zdravotníckom zariadení ustanovuje priaznivejšie podmienky pre započítanie praxe ako zákon o minimálnych mzdových nárokoch, je potrebné postupovať v zmysle kolektívnej zmluvy.

Príloha č. 1 zákona: