(25.01.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. januára (TASR) - Možnosť zdravotníkov štrajkovať zrejme ostane v tomto volebnom období nedotknutá. Vláda SR síce v decembri 2011 schválila návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiace novely Trestného zákona a Trestného poriadku, do parlamentu ich však poslala bez návrhu na skrátené legislatívne konanie. Keďže poslanci majú pred sebou poslednú schôdzu pred voľbami, schváliť tieto zmeny nestihnú. Do ďalšieho volebného obdobia sa zákony prenášať nemôžu.

"Ministerstvo zdravotníctva (MZ) nemôže zasahovať do legislatívneho procesu a termínov v ňom stanovených ani z dôvodu blížiacich sa parlamentných volieb a zmenou vlády," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Z jej vyjadrení vyplýva, že prípadné obmedzenie práva na štrajk zdravotníkov necháva rezort na novú vládu. "Prerokovanie návrhu v NR SR už v novom zložení v zmysle rokovacieho poriadku bude závisieť od novej vlády, či si tento zákon osvojí a predloží ho na schválenie," dodala.

Na otázku, prečo rezort nevyužil možnosť navrhnúť zrýchlené konanie, Zollerová odvetila, že chceli štandardný legislatívny proces. "Navyše neboli splnené dôvody, ktoré umožňujú využiť skrátenú formu schvaľovacieho procesu, teda ministerstvo tak ani urobiť nemohlo," dodala.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) v decembri zdôraznil, že legislatívne zmeny, ktoré majú obmedziť možnosť zdravotníkov na štrajk, nie sú hrozbou či strašením pre lekárov. "Je to hlavne zabezpečenie nás všetkých, ktorí sme občanmi SR," povedal. Šéf rezortu chcel, aby sa právne zmeny podarilo presadiť ešte súčasnej vláde.

Uhliarik vtedy pripustil, že v prípade opätovného hromadného odchodu lekárov na PN-ky by sa veľmi ťažko dokazovalo, či bola práceneschopnosť oprávnená. Poukázal však na to, že ministerstvo má mať po novom väčšie právomoci napríklad v ukladaní pokút pri posudzovaní neprítomnosti zdravotníka na pracovisku. Tým, ktorí počas núdzového stavu do práce nenastúpia, malo okrem pokuty hroziť aj väzenie či odobratie registrácie. Ako zdôraznil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), či bola PN-ka fiktívna alebo oprávnená, by bolo vecou dokazovania.

V Trestnom zákone a Trestnom poriadku mali pribudnúť state o novej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie. Ten, kto by počas nej úmyselne nevykonal uloženú povinnosť, sa mal potrestať odňatím slobody až na dva roky. Dva až päť rokov väzenia malo hroziť tomu, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.