Cieľom dnešnej tlačovej konferencie je informovať verejnosť o stave plnenia požiadaviek petície sestier a pôrodných asistentiek pod názvom „Keď sa my nepostaráme o seba, kto sa postará o vás?“. Počas dvoch mesiacov sa sestrám a pôrodným asistentkám podarilo získať na podporu požiadaviek petície 243 tisíc podpisov, čo sa zatiaľ, v tak krátkom čase, na Slovensku nepodarilo žiadnej organizácii, občianskej iniciatíve, ani politickej strane. Takpovediac sme zobudili Slovensko, a sme hrdé, že aj iné organizácie, či už v rezorte zdravotníctva, alebo školstva, začali obdobným spôsobom presadzovať zmeny. Je potrebné zdôrazniť, že okrem počtu sestier a pôrodných asistentiek, dôležitú úlohu pri zbere podpisov zohralo aj to, že naše požiadavky boli orientované nielen na naše mzdy, ale aj na problémy v oblasti starostlivosti o chronicky chorých pacientov a starnúcu populáciu a humanizáciu starostlivosti o ženy a matky. Zamerali sme sa na problémy ľudí, ktoré sú v našej spoločnosti v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti dlhodobo neriešené, presúvané a často tabuizované, a to nielen kvôli nedostatku finančných zdrojov. Slovenské zdravotníctvo považuje za dobré 53 percent Slovákov, takmer rovnaké percento si však myslí, že kvalita zdravotnej starostlivosti je v zahraničí lepšia. V hodnoteniach kvality zdravotnej starostlivosti sa Slovensko z pomedzi 32 štátov umiestnilo na 27 mieste.

Petičné hárky boli odovzdané do rúk predsedu Národnej rady SR dňa 17.mája 2011. Odovzdávanie petície bolo spojené s protestným zhromaždením pred budovou NR SR, na ktorom sa zúčastnilo cca 600 sestier a pôrodných asistentiek z celého Slovenska. Tak sestry na protestnom zhromaždení, ako aj tie, ktoré pracovali, si obliekli čierne tričká. V tom období nás a naše požiadavky podporili aj iní zdravotníci, osobne sa protestného zhromaždenia zúčastnili predstavitelia SOZZaSS.

Následne sa 2. júna 2011 konalo prijatie petičného výboru predsedníčkou vlády SR, na ktorom premiérka sestrám prezentovala niekoľko konkrétnych návrhov a krokov, ktoré boli premietnuté do uznesení vlády č. 386/2011. Tieto uznesenia boli prijaté za účelom riešenia požiadaviek sestier a pôrodných asistentiek a stanovovali konkrétne opatrenia a postupy, ktoré mali ministri zdravotníctva a práce prijať a riešiť.

Petícia bola, v súlade s uzneseniami vlády, predložená predsedom Výboru pre zdravotníctvo NR SR MUDr. Novotným v pléne Národnej rady SR a prerokovaná dňa 29. 6. 2011, kde ju vzalo na vedomie a podporilo 143 poslancov NR SR. Požiadavky sestier získali podporu naprieč politickým spektrom. (uznesenie NR SR 509 z 29.júna 2011 k petícii vyhlásenej Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek- tlač 383)

Petičný výbor absolvoval pri presadzovaní požiadaviek petície a hľadaní alternatív na ich riešenie do 30. septembra množstvo rokovaní, šesť s predsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a jeho členmi, tri s ministrom zdravotníctva, dve s ministrom práce. Rovnako sa konali dve stretnutia s bývalým predsedom parlamentu a pred prerokovaním petície v pléne NR SR sme boli prijatí všetkými poslaneckými klubmi NR SR. Uskutočnili sa aj individuálne rokovania s jednotlivými poslancami.

Výsledky všetkých rokovaní neboli medializované, pretože vždy nedošlo k dohodám na úvodných rokovaniach a zverejňovanie čiastkových výsledkov by bolo dezinformačné.

Bod 1 petície: Stanovenie minimálnej hodinovej mzdy sestry a pôrodnej asistentky

Uznesenie vlády

Vláda uložila ministrovi zdravotníctva, aby v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci zmien týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, presadzoval stanovenie minimálnych mzdových nárokov pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky: do 30. apríla 2012 .

Petíciu v pléne NR SR, aj s návrhmi na riešenia a uzneseniami vlády, predkladal predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR MUDr. Viliam Novotný, ktorý odporučil, aby mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek boli riešené samostatným zákonom a nie prostredníctvom novely Zákonníka práce, ako bolo pôvodne navrhované. Už v júni bolo medializované, že v súlade s požiadavkami petičného výboru, majú sestry a pôrodné asistentky dostať do konca septembra 2011 záväzný prísľub, kedy bude zákon pripravený a aký bude jeho obsah, aj to, že by mal platiť na jar 2012 a každý zamestnávateľ ho bude musieť dodržiavať. V tom čase komora nezaznamenala žiadny verejný nesúhlas voči návrhu na prípravu zákona, ktorý by garantoval mzdu sestrám tak, ako bolo uvedené v požiadavke petície.

Počas posledných troch mesiacov sa konali na pôde Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj vo Výbore pre zdravotníctvo NR SR, náročné rokovania za prítomnosti ministra zdravotníctva SR MUDr. Ivana Uhliarika a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny RNDr. Jozefa Mihála, ktorých predmetom bola najmä diskusia o podobe zákona o minimálnej mzde sestry a pôrodnej asistentky. Po ukončení rokovaní, ministerstvo zdravotníctva doručilo komore návrh zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý bol komorou akceptovaný a následne bol posunutý do medzirezortného pripomienkového konania. Po absolvovaní ďalšieho legislatívneho procesu by mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2012. O podstate zákona komora informovala médiá, sestry a pôrodné asistentky, ako aj organizácie a odbory pôsobiace v rezorte zdravotníctva na pravidelných rokovaniach, ktoré sa konali buď na pôde SLK, alebo na SOZZaSS.

Bod 2 petície: Skorší odchod do dôchodku (po dovŕšení 58 roku veku).

Vláda uložila ministrovi zdravotníctva, aby k tejto požiadavke petície, v spolupráci s podpredsedom parlamentu a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, v rámci zmien týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, presadzoval stanovenie vekovej hranice 50 rokov pre zamestnávanie na prácu nadčas, resp. nočnú prácu v rámci nepretržitej prevádzky, iba so súhlasom zamestnanca.

Tieto zmeny boli následne zakomponované do Zákonníka práce a umožňujú všetkým zdravotníckym pracovníkom po dovŕšení veku 50 rokov vykonávať prácu nadčas iba po vzájomnej dohode so zamestnávateľom (§ 97 ods. 13). Rovnako podmieňuje vykonávanie nočnej práce sestier a pôrodných asistentiek po dovŕšení 50 roku veku ich súhlasom (§ 98 ods. 10)

Kompenzáciu umožniť sestre po dovŕšení 50-teho roku nevykonávať nadčasovú a nočnú prácu, sme považovali takmer za zbytočný krok, pretože pri súčasnom stave odmeňovania takmer žiadna sestra túto možnosť nevyužije. Došlo by k radikálnemu zníženiu jej príjmu a zároveň vymeriavacieho základu pred dôchodkom. Avšak je to základ, na ktorom sa dá v budúcnosti stavať a žiadať o stanovenie finančnej kompenzácie v prípade odmietnutia nadčasovej práce zdravotníckym pracovníkom, alebo nočnej práce sestrou. Uvítali by sme aj čiastočnú kompenzáciu, a to možnosť, aby zamestnávatelia prispievali sestrám do tretieho piliera.

Rovnako budeme požadovať, aby sestry a aj ostatní zdravotnícki pracovníci, mali aj isté úľavy v rámci rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, napr. vo forme bezplatného prednostného vyšetrenia, prípadne zvýhodnením pri stanovení iných poplatkov v zákone o rozsahu o zdravotnej starostlivosti.

Opakovane zdôrazňujeme, že je nereálne, aby sestry a pôrodné asistentky vykonávali tak náročnú prácu v trojzmennej prevádzke do 62 roku veku. Budeme žiadať o sledovanie chorobnosti, chorôb z povolania a syndrómu vyhorenia u sestier a pôrodných asistentiek. Na základe relevantných podkladov sa k  požiadavke skoršieho odchodu do dôchodku v budúcnosti určite vrátime.

Bod 3 petície: Kontrola dodržiavania personálnych normatívov v zdravotníckych zaradeniach.

Vláda uložila ministrovi zdravotníctva SR povinnosť uskutočniť kontrolu personálnych normatívov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti do 30. apríla 2012.

Na základe výsledkov kontroly personálnych normatívov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti prehodnotiť personálne normatívy do 30. júna 2012.

Je potrebné uviesť, že prijatie záväznej právnej normy stanovujúcej minimálne personálne obsadenie zdravotníckymi pracovníkmi sa komora snažila presadiť pätnásť rokov. Výnos bol prijatý v roku 2009 hlavne preto, aby tu bola garancia minimálnej bezpečnosti tak pre pacientov, ako aj pre sestry a zdravotníckych pracovníkov, ktorá nie je zďaleka optimálna V súčasnosti požiadavka kontroly dodržiavania personálnych normatívov bola zakomponovaná aj medzi požiadavky LOZ.

Tu je potrebné uviesť, že k dohode s MZ SR nedošlo, lebo ministerstvo tvrdí, že na kontrolu zdravotníckych zariadení nemá dostatočné kapacity. V budúcnosti bude nevyhnutné stanoviť zodpovedný orgán, ktorý bude vykonávať túto kontrolnú činnosť, prípadne tieto kompetencie preniesť na VÚC alebo ÚDZS.

Bod 4 petície: Úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.

Vláda uložila ministrovi zdravotníctva SR, aby zakomponoval úpravu, umožňujúcu zariadeniam sociálnych služieb na základe povolenia a licencie stať sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 30. novembra 2011.

Komore boli predložené ministerstvom zdravotníctva isté návrhy na úpravu právnych predpisov, ktoré by obdobne ako v minulosti (prijatie vyhlášky 109/2009 Z.z., úprava v zákone 448/ 2008 Z.z., úprava v zákone 576/2004 Z.z.), iba čiastočne riešili prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Ministerstvom zdravotníctva predložené návrhy by neviedli k úplnému prepojeniu zdravotnej/ošetrovateľskej a sociálnej starostlivosti a úhradám za túto starostlivosť zo strany zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne sa opakovane a oprávnene bránili, že nie sú povinné uzavrieť zmluvy so subjektmi, ktoré síce poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, ale nie sú uvedení ako poskytovatelia v zákone č.578/2004 Z.z. Medzi povinnosti poskytovateľa patrí (§79, ods 1, písmeno s), zákon č. 578/2004 Z.z.) „uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; poistenie musí trvať po celý čas, počas ktorého je poskytovateľ oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť.“ A tu sa v minulosti vyskytol ďalší problém - žiadna komerčná poisťovňa nebola ochotná uzavrieť túto zmluvu so zariadením sociálnych služieb v prípade poskytovania zdravotnej – ošetrovateľskej starostlivosti, pretože nie sú v zákone medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Riaditelia zariadení sociálnych služieb sa oprávnene obávajú toho, že v prípade poškodenia klienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a súdnych sporov, by sa dostali takmer do neriešiteľných problémov. Je to jeden z dôvodov, pre ktorý aj naďalej v týchto zariadeniach nie je možné plnohodnotne poskytovať klientom s ťažkým zdravotným postihnutím ošetrovateľskú starostlivosť. Ďalšie úpravy v príslušných právnych normách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou), je možné vykonať až následne.

Žiadame ministra zdravotníctva, aby zakomponoval v rámci novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti úpravu, umožňujúcu zariadeniam sociálnych služieb stať sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak ako navrhla komora v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Rovnako žiadame, aby v súlade s uznesením vlády bola táto úloha splnená do 30. novembra 2011.

Bod 5 petície: Podpora mimo nemocničnej starostlivosti.

Uznesenie vlády:

Pri schvaľovaní rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. na rok 2012 zohľadniť finančné potreby mimonemocničnej starostlivosti do 15. októbra 2011

Rokovania o konkrétnych témach sa začali na pôde ministerstva zdravotníctva a vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) rokovali aj s kompetentnými predstaviteľmi VšZP. Po dôkladných analýzach sme dospeli k súčasnému stavu financovania ADOS na Slovensku. Percento čerpané v roku 2010 je 0,2995% z celkového percentuálneho objemu výdavkov zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť. Predložili sme poisťovni návrh percenta z rozpočtu na financovanie ADOS, ktoré zohľadňujú tiež výdavky ADOS na dopravu k pacientom na rok 2012. Naša požiadavka je 0,4400 %.

Otázka prípravy rozpočtu a stanovenie presného percenta finančných prostriedkov, určených na financovanie mimo nemocničnej zdravotnej – ošetrovateľskej starostlivosti ostáva otvorená, nakoľko si predstavitelia VšZP zobrali čas na preskúmanie uvedeného návrhu do schválenia rozpočtu SR, ktorý určí výšku finančných zdrojov pre zdravotníctvo. V budúcnosti je potrebné zahrnúť do tejto starostlivosti aj financovanie zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach sociálnych služieb a starostlivosti poskytovanej pôrodnými asistentkami na základe licencie. O zazmluvnenie týchto poskytovateľov zatiaľ nemá VšZP záujem.

Požiadavka na zaradenie ADOS do ambulantnej zdravotnej starostlivosti pri novele č. 576/2005 Z. z. bola splnená, ADOS sú zaradené medzi poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v § 7.

Uznesenie vlády

Zohľadniť požiadavky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na zvýšenie kapacít ošetrovateľskej starostlivosti pri príprave návrhu novely nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti .do 30. septembra 2011.

V rámci novely uvedeného nariadenia vlády bol navýšený počet ošetrovateľských lôžok z 10 na 30 pre každý VÚC.

Uznesenie vlády

Vláda uložila podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministrom zdravotníctva, zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu na prípravu zákona o dlhodobej starostlivosti do 31. augusta 2011.

Pracovná skupina na tvorbu zákona o dlhodobej starostlivosti bola zriadená. Garantom prípravy zákona o dlhodobej starostlivosti malo byť ministerstvo zdravotníctva. Komora navrhla do tejto pracovnej skupiny štyroch členov. Pracovná skupina však kvôli nestabilite na politickej scéne a pádu vlády svoju činnosť nezačala. Pevne veríme, že sa tento bod stane aj súčasťou politických programov jednotlivých politických strán. Očakávame, že sa po predčasných voľbách bude dlhodobej starostlivosti, ako aj jej viac zdrojovému financovaniu, venovať náležitá pozornosť, lebo demografické ukazovatele sú neúprosne.

Bod č. 5 petície sestier je v riešení.

Bod 6 petície: Podpora sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek.

Uznesenie vlády

Zakomponovať úpravu 5-dňového pracovného voľna v priebehu kalendárneho roka na účasť na aktivitách sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek do novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti: do 30. septembra 2011

Úprava bola zakomponovaná do Zákonníka práce a ukladá zamestnávateľom povinnosť poskytnúť zamestnancom, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie, teda nie iba povolanie sestry, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Bod 7 petície: Zriadenie odboru ošetrovateľstva.

Na Ministerstve zdravotníctva SR bolo zriadené oddelenie ošetrovateľstva, nie odbor.

Zdôrazňovali sme a zdôrazňujeme, že ošetrovateľstvo a pôrodnú asistenciu, ako základné piliere poskytovania vysoko kvalitnej, dostupnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, je schopná riadiť len sestra. Komora zaslala PhDr. Ľubici Kontrovej, PhD., dočasne poverenej vedením oddelenia ošetrovateľstva, žiadosť o riešenie akútnych požiadaviek komory, sestier a pôrodných asistentiek. Obdržali sme strohú odpoveď, že oddelenie ošetrovateľstva plní úlohy v súlade s programovým vyhlásením vlády, aktuálnymi úlohami aplikačnej praxe a pôsobnosti v súlade s organizačným poriadkom MZ SR. Takúto odpoveď považujeme za neuspokojivú a na zmenách budeme trvať aj naďalej tak, aby boli riešené otázky v oblasti metodickej, riadiacej aj koncepčnej.

K spoločným rokovaniam s organizáciami pôsobiacimi v rezorte a odborármi, predstaviteľmi štátu a vlády, ministerstiev, poslancami NR SR

Rokovania sa konali od apríla 2011, pričom je potrebné uviesť, že sa zúčastnené strany dohodli, že aj keď priamo verejne nepodporia požiadavky iných subjektov, v žiadnom prípade verejne nevystúpia proti ním.

Posledné rokovanie obdobného druhu sa konalo na pôde SLK dňa 25.10.2011, kde okrem Slovenskej komory zubných lekárov, nepadla žiadna konkrétna námietka zo strany zúčastnených organizácii k zákonu o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý bol v pripomienkovom konaní.

Opakovane sme na rokovaniach vysvetľovali, že riešenie mzdového ohodnotenia sestier a pôrodných asistentiek v samostatnom zákone určite nebude smerovať k diskriminácii iných povolaní v rezorte - lekári, laboranti, fyzioterapeuti, sanitári. Jeho prijatie by vytvorilo určitý „ stred - medián“, od ktorého by sa mohli odvíjať platy aj iných zdravotníckych pracovníkov, ktorých mzdy sú hradené zo zdravotného poistenia, teda z verejných zdrojov. Prijatie takéhoto právneho predpisu by zefektívnilo aj stanovenie fixného nákladu na mzdy pre zamestnávateľov a zjednodušilo by im vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami, ktoré by si vedeli túto položku plánovať v rámci úhrad poskytovateľom. Je potrebné zdôrazniť, že aj v rámci ceny za zdravotný výkon je cena práce, teda mzda zdravotníkov, iba časťou nákladov, takže je ju veľmi ťažké vopred vyčísliť. Uvedený návrh by zjednodušil aj vyjednávanie odborárom, pretože by mali stanovený základ, od ktorého by sa ľahšie mohli odvíjať, ale nič by im nebránilo dohodnúť v kolektívnych zmluvách lepšie podmienky pre odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov.

Zaslanie pripomienky Slovenskej lekárskej komory k návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier, kde žiadajú o stiahnutie uvedeného návrhu, je  porušením všetkých doterajších dohôd o spolupráci a zásadným spôsobom došlo aj k znevažovaniu práce sestier a pôrodných asistentiek, a tým aj k zásahu do výkonu regulovaných povolaní.  

Všetky stavovské organizácie v rezorte dlhodobo požadujú dofinancovanie rezortu. Považujeme preto pripomienku SLK za úplne irelevantnú v oblasti, kde žiadajú dofinancovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (neuhrádzanie nákladovej ceny výkonov a nehradenie opodstatnených, ale nadlimitných výkonov), a zároveň  poukazujú na to, že finančné zdroje poukázané na navýšenie miezd sestier, prehĺbia nespokojnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov, ohrozia dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti a v konečnom dôsledku priamo ohrozia existenciu mnohých zdravotníckych zariadení.

Považujeme to za neopodstatnené zastrašovanie, tak poskytovateľov, ako aj zdravotníkov a širokej verejnosti. Naopak, prísun finančných zdrojov môže pomôcť poskytovateľom k ich finančnej stabilizácii, ale tie by nemali byť podľa SLK použité na mzdy sestier, ale hlavne na mzdy lekárov, čo jasne vyplýva z ďalšej časti pripomienky. Obavy SLK, že na mzdy sestier nebude finančné krytie sú tiež neopodstatnené, pretože každý návrh zákona, ktorý má dopad na verejné zdroje, musí byť pred predložením do medzirezortného pripomienkového konania predložený ministerstvu financií, aby bolo garantované jeho krytie.

Z ďalšej časti pripomienky SLK vyberáme: „V neposlednom rade dôrazne upozorňujeme na skutočnosť, že vo vzájomnom vzťahu lekár – zdravotná sestra/pôrodná asistentka je nositeľom zodpovednosti lekár bez ohľadu na dobu profesionálnej praxe. Zodpovednosti, ktorú lekár každý deň znáša, má zodpovedať jeho mzdové ohodnotenie. V spojitosti s predloženým návrhom s určitosťou nastane situácia, kedy zamestnanec zdravotná sestra/pôrodná asistentka riadiaca sa pokynmi lekára nesúceho zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bude od zamestnávateľa poberať vyššiu mzdu ako lekár, ktorý jej pokyny udeľuje, pričom nie je vylúčené, že rovnako to bude platiť v porovnaní lekára bez špecializácie a praxe so zdravotnou sestrou bez špecializácie a praxe.“

Sestry majú Vyhláškou MZ SR č. 364 / 2005 Z. z. určený rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom. Ďalej sú uvedené činnosti, ktoré sestra alebo pôrodná asistentka vykonáva na základe indikácie lekára.

Je potrebné uviesť a zdôrazniť, že týmito vyjadreniami chce SLK nielen zastaviť prijatie zákona o minimálnych mzdových nárokoch, ale hlboko zasiahla a spochybnila výkon samostatných regulovaných povolaní - sestra a pôrodná asistentka. Preto sa SK SaPA obráti so žiadosťou o zaujatie stanoviska aj na európske organizácie združujúce sestry a pôrodné asistentky, ako aj lekárov.

Rovnako argument, že si zamestnávateľ môže vybrať lacnejšiu sestru, ktorá nemá patričné vzdelanie a je pre neho ekonomicky výhodnejšia, neakceptujeme. Pri nedostatku sestier zamestnávateľ veľkú možnosť výberu nemá. Ak bude chcieť pacientovi poskytovať kvalitnú starostlivosť, tak určite pri výbere uprednostní vzdelanú a erudovanú sestru, pôrodnú asistentku. Myslíme si, že v rámci skvalitňovania zdravotnej starostlivosti, by SLK mala poukazovať na optimalizáciu miest v zmysle dodržiavania personálnych normatív a neprikláňať sa k jej minimalizácii.

Sme radi, že si sestry a pôrodné asistentky začali konečne uvedomovať cenu svojej práce a neboja sa hovoriť o potrebe zmien v oblasti kompetencií. K dispozícii máme aj stanoviská sestier k uvedenej pripomienke SLK, ktorá v ich radoch vzbudila veľkú vlnu nevôle. Vyberáme z jedného zo stanovísk: „Vzájomná nevraživosť a odmietanie jednej skupiny zdravotníkov druhou môže vyvrcholiť, že sa obeťou tejto vojny stanú všetci zdravotnícki pracovníci a ich pacienti. A všetkým nám hrozí, že sa pacientmi staneme i my...“  

Je potrebné zároveň uviesť, že Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek má k dispozícii aj podporné písomné stanoviská k požiadavkám petície od ďalších organizácii v rezorte, Slovenskej lekárskej spoločnosti a Asociácie neštátnych lekárov, ktoré sú dôkazom toho, že tieto organizácie lekárov už pri spustení petície sestier a pôrodných asistentiek, pochopili opodstatnenosť našich požiadaviek a potrebu zmien, a to nie len v oblasti mzdového odmeňovania.

Prekvapením je pre nás aj stanovisko SOZZaSS. Roky sme poukazovali na potreby zmien v odmeňovaní sestier, úpravu podmienok v oblasti sústavného vzdelávania, potrebu prepojenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti a na zlé  postavenie sestier, pracujúcich v týchto zariadeniach. Snažili sme sa úzko spolupracovať s odborovým združením, pretože nie sme členmi tripartity a nevstupujeme do rokovaní so zamestnávateľmi, či už o mzdách, alebo o zlepšovaní pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov.

V novembri minulého roku, keď sme videli, že rokovania s ministerstvom zdravotníctva nevedú k takmer žiadnym výsledkom a v súlade s uzneseniami delegátov snemu sme zvažovali spustenie petície, oslovili sme SOZZaSS. Požiadali sme predsedu odborov Mgr. Antona Szalaya o podporné stanovisko, k čomu sa nevyjadril. Odbory združujú, na rozdiel od komory, všetky zdravotnícke povolania a v petícii mohli byť zahrnuté aj ich požiadavky. Komora sestier nemohla na seba túto zodpovednosť prevziať, pretože obhajuje záujmy iba dvoch zdravotníckych povolaní. Komora si bola plne vedomá, že v  prípade neúspechu petície, bude niesť priamu zodpovednosť iba za vlastné zlyhanie. Natíska sa otázka: „Prečo predseda odborov túto ponuku neprijal?“ Po spustení petičnej akcie reagoval: „Nemyslel som si, že to s tou petíciou myslite vážne.“ Následne sa odbory pripojili k podpore petície. Osobne sa predseda zúčastnil na protestnom zhromaždení pred NR SR a niektorých rokovaniach s petičným výborom. Po ukončení petičnej akcie sa zúčastnili zástupcovia petičného výboru na zasadnutí výkonného výboru odborového združenia, ktorý im vyjadril podporu, a to aj pri prijímaní zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý by mohol byť nápomocný aj pri vyjednávaní miezd pre iných zdravotníckych pracovníkov.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania však SOZZaSS uvádza, že nespokojnosť sestier s úrovňou odmeňovania je plne opodstatnená a v prípade jeho neriešenia hrozia vážne dôsledky, pričom sa odvoláva na nízku mzdu lekárov a nedostatok zdrojov v rezorte a aj na to, že 2 400 lekárov v ústavných zdravotníckych zariadení podmienilo odvolanie podaných výpovedí pred uplynutím výpovednej doby do 30.11.2011 o. i. aj výrazným zvýšením svojho mzdového ohodnotenia. Takže sa oprávnene natíska otázka „Obhajuje SOZZaSS naozaj záujmy všetkých zdravotníckych pracovníkov ?“

V následnej časti pripomienok sa odborári obávajú potreby zvýšených výdavkov zariadení sociálnych služieb, ktoré podľa ich názoru nie sú vyčíslené a rovnako sa obávajú toho, že zatiaľ nie je prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti stanovené v príslušných zákonoch. Akosi pán predseda prehliadol tak požiadavky, ako aj uznesenia vlády zamerané na ich riešenie. Rovnako aj tu sa oprávnene natíska otázka: „Koho záujmy obhajujú odborári? Zamestnávateľov, alebo zamestnancov – sestier, ktoré pracujú v zariadeniach sociálnych služieb napriek zlým pracovným podmienkam a nízkemu mzdovému odmeňovaniu?“ Akosi im uniklo, že návrhom zákona chceme zrovnoprávniť postavenie sestier pracujúcich v ZSS so sestrami pracujúcimi v zdravotníckych zariadeniach.

Je potrebné uviesť, že komunikácia komory s predstaviteľmi LOZ bola v marci a apríli tohto roku veľmi dobrá. Vážime si to, že v úvode, pri spustení petície, ako jeden z prvých subjektov práve LOZ vyjadrilo podporu naším požiadavkám. Prezidentka SKSaPA sa zúčastnila aj na sneme LOZ, ktorý sa konal v júni a tlmočila predstaviteľom požiadavku, aby sme podpísali memorandum, zmluvu o podpore požiadaviek LOZ a SK SaPA. Boli sme v tom čase v miernom predstihu, tesne pred prerokovaním petície v pléne NR SR. Prečo sme chceli zmluvu s istými garanciami? Poučili nás predošlé desaťročia, kedy sa sestry ocitli v úlohe štatistov, ktorí podporovali lekárov a pri presadzovaní zmien v odmeňovaní nedosiahli takmer žiadne pozitívne zmeny, alebo len minimálne navýšenie platov. Ak by bol návrh komory sestier a pôrodných asistentiek akceptovaný LOZ, následne prerokovaný a odsúhlasený obidvoma organizáciami, tak sme mohli už v júni viesť spoločné rokovania na MZ SR.

Musíme uviesť, že komora sestier bola a je v prvom rade zástancom rokovaní, odhliadnuc od toho, či je pri moci pravicová alebo ľavicová vláda. V prípade neúspechu, čo nepredpokladám, sme mohli v septembri pristúpiť aj k tvrdším aktivitám, k spoločným výpovediam.

LOZ v posledný deň medzirezortného pripomienkového konania, 2.11.2011, zaslalo podporné stanovisko k návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier, v ktorom okrem iného žiadajú , aby ministerstvo pre naplnenie zákona zabezpečilo zákonom potrebné finančné zdroje, a to zabezpečením navýšenia platieb poisťovní. Určite by sa nám spoločnými silami podarilo dostať do systému viac peňazí. Spoločne sme mohli urobiť viac pre našich pacientov, klientov, viac pre lekárov a sestry a iné zdravotnícke povolania. Medziľudské vzťahy na pracoviskách by fungovali úplne ináč, podstatne lepšie, nešírilo by sa napätie, neistota a nevraživosť v radoch zdravotníkov a pacientov.

Tento stav, ktorý tu nastal, by mal byť poučením aj pre budúcnosť, pretože od úvodu sme tvrdili, že nechceme raziť českú cestu, kde sa postavili sestry proti lekárom počas podávania hromadných výpovedi. Na Slovensku je to opačne. Obviňovanie sa vzájomne, že nás rozdelili politici tu nie je na mieste. V poddimenzovanom zdravotníctve nás v prvom rade rozdeľuje nedostatok zdrojov a boje jednotlivých skupín o uchmatnutie si aspoň časti z nich.

Chceme upozorniť na to, že keď v minulosti aj došlo k navýšeniu finančných zdrojov v rezorte, tak sestry boli tým posledným a najslabším článkom, ktorý mal šancu si presadiť zmeny v mzdovom odmeňovaní. Aj preto je prijatie zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek jedinou cestou na to, aby sestry mali právny nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadní ich kvalifikačný a špecializačný stupeň vzdelania, náročnosť pracovných činností, prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, dĺžku výkonu odbornej praxe a infláciu.

Pevne veríme, že aj čase politickej nestability, rozdielnych názorov vo verejnosti a v  našich radoch, nakoniec zvíťazí rozum nad emóciami. Dovoľujem si, v mene sestier a pôrodných asistentiek, obrátiť sa na prezidenta SR pána Ivana Gašparoviča, premiérku pani Ivetu Radičovú, Vládu SR, ministra zdravotníctva pána Ivana Uhliarika, ministra práce pána Jozefa Mihála, ministra financií Ivana Mikloša, poslancov NR SR a požiadať ich o podporu a schválenie zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorého medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené dňa 2.11.2011.

Zároveň žiadame aj o to, aby ešte v tomto volebnom období, bola v súlade s uznesením vlády zakomponovaná úprava, umožňujúcu zariadeniam sociálnych služieb na základe povolenia a licencie stať sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, do novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Aj touto formou chcem poďakovať, v mene  sestier a pôrodných asistentiek za ústretovosť pri prerokovaní petície vyhlásenej Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek pod názvom „Keď sa nepostaráme my o seba, kto sa postará o vás?“, rovnako  aj za podporu  pri presadzovaní jednotlivých jej bodov. Ďakujeme pani premiérke Ivete Radičovej, ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi, ministrovi práce Jozefovi Mihalovi, predsedom a predstaviteľom poslaneckých klubov NR SR, predsedovi Výboru pre zdravotníctvo NR SR Viliamovi Novotnému, podpredsedovi Výboru pre zdravotníctvo NR SR Richardovi Rašimu, poradcovi premiérky pre oblasť zdravotníctva poslancovi NR SR Petrovi Markovičovi, 143 poslancom NR SR, ktorí vzali petíciu sestier na vedomie a podporili aj návrhy na riešenie jednotlivých požiadaviek sestier a pôrodných asistentiek v súlade s uzneseniami vlády.

Pevne veríme, že dôjde aj k úprave medziľudských vzťahov na pracoviskách v zdravotníckych zariadeniach, pretože len tak bude verejnosť oceňovať spoločenský prínos práce sestry, lekára, zdravotníkov. Sestry a lekári sú rovnocennými partnermi multidisciplinárnych tímov, pričom každé povolanie má kompetencie, vyplývajúce z jeho vzdelania a praxe. Práca lekárov a sestier by mala byť zameraná na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti v prospech nás všetkých, nie na nadradenosť a podradenosť. A tu je v prvom rade potreba zmeny myslenia, pretože ide o výkon regulovaných povolaní, vyžadujúci si vysoký morálny, etický a odborný kredit.