Generálne zhromaždenieEFN – Štokholm, 1. – 2. 10. 2009.

V dňoch 1.-2.10.2009 sa v Štokholme konalo Generálne zhromaždenie Európskej federácie sesterských asociácií (EFN). 
Úvodná časť stretnutia bola zameraná na schválenie zápisnice zo zasadania výkonného výboru, ktoré sa uskutočnilo počas kongresu ICN v Durbane. Na tomto kongrese boli prijaté zmeny v Ústave ICN, čo si následne vyžaduje aj revíziu Ústavy EFN. Za týmto účelom bola vytvorená na pôde EFN pracovná skupina, ktorej úlohou je pripraviť návrhy na zmeny v Ústave EFN. 
Ďalším bodom programu bolo zameraný na ošetrovateľský výskum v EÚ. V tejto oblasti vzišla požiadavka na stanovenie priorít ošetrovateľského výskumu v jednotlivých členských štátoch. S cieľom definovania týchto priorít bol zostavený dotazník, v ktorom sa členské krajiny vyjadrovali k tejto problematike. V rámci výsledkov dotazníka môžeme definovať nasledovných šesť základných priorít ošetrovateľského výskumu:

o podporovanie strategických cieľov na rozvoj výskumu a jeho rozširovanie,
o vytvorenie schopnosti a spôsobilosti na výskum vytvorením funkcií zameraných na výskum a rozvoj vodcovstva,
o vytvorenie európskej databázy výskumu v ošetrovateľstve,
o vytvorenie európskeho konsenzu o prioritách v oblasti výskumu ošetrovateľstva,
o vytvorenie efektívnej siete a partnerstiev.

Na základe výsledkov je v rámci podpory a rozvoja výskumu potrebné zvoliť správny lobbing a hľadať možnosti financovania, keďže výsledky výskumu môžu mať vplyv na zdravotno-sociálnu politiku v Európe a následne aj na zdravie populácie. Priority výskumu musia byť zamerané nielen na nemocničnú starostlivosť, ale aj na poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu. Je potrebné vytvoriť siete a partnerstvá na podporu výskumu v ošetrovateľstve. EFN, ako aj členské združenia potrebujú pri napĺňaní svojich cieľov viac dôkazov založených na relevantných podkladoch. Za týmto účelom bola vytvorená pracovná skupina, ktorá predloží konkrétne návrhy a stratégie na najbližšom zasadnutí EFN.

Ďalšou témou rokovania bolo zameranie sa na e-health v jednotlivých členských štátoch. Národní reprezentanti predstavili v rámci diskusie pri okrúhlom stole implementáciu e-health v ich domovskom štáte a jeho vplyv na ošetrovateľstvo a participáciu sestier pri jeho implementácii v praxi. V mnohých štátoch sa postupne začína zavádzať používanie ICNP (Medzinárodná klasifikácia ošetrovateľskej praxe) v ošetrovateľskej praxi, vydávajú sa elektronické karty poistencov. Čoraz viac sa ozývajú hlasy z odborných aj verejných kruhov upozorňujúce na potrebu zvýšenia bezpečnosti celého zdravotného systému. 

Ukázalo sa, že informatizácia v zdravotníctve pozitívne prispieva k rozvoju vzdelávania v ošetrovateľstve, vytváraniu počítačových knižníc, elektronizácii kreditov, e- learningových foriem vzdelávania a vytváraniu vzdelávacích portálov. Zo získaných údajov EFN vytvorí sumár na základe ktorého budú vytvorené strategické ciele na podporu projektu e-health, tak na európskej, ako aj na národných úrovniach. Snahou Európskej stratégie je do roku 2010 zjednotiť politiky, iniciatívy a kroky všetkých európskych štátov, aby spoločne začali využívať informačné technológie v každodennom živote. Tieto snahy vyplývajú zo zámeru európskej únie urobiť z Európu dynamickú a konkurencieschopnú ekonomiku.
EÚ už v roku 2004 vydala akčný plán pre európsku e-health oblasť s názvom „E-health – poskytnime občanom Európy lepšiu zdravotnú starostlivosť“. V tomto pláne sa uvádza, že „nárast populácie, nedostatok zdravotníckeho personálu a narastajúce výdavky urgentne potrebujú efektívne, vysokokvalitné a finančne prijateľné riešenia“.

E-health ako taký je problematické definovať, no zahŕňa iniciatívy ako: podpora zdravia, elektronické zdravotné záznamy, služby tele medicíny, ako napríklad e-preskripcia atď. To predpokladá vytvorenie komunikačného systému, zdravotníckych portálov a mnoho ďalších IT aplikácií a riešení zameraných na prevenciu chorôb, diagnostikovanie, liečbu, monitoring zdravia a manažment životného štýlu.
Za dve najväčšie výhody e-healthu považujú jeho tvorcovia jednoduchý prístup ku komplexným informáciám o pacientovi, lepšie zameranie sa na pacienta a individuálnejší prístup k jeho potrebám. Pre implementovanie programu e-health do národných zdravotníckych systémov je však potrebná vôľa na strane zákonodarcov členských štátov, ako aj kvalitné technické zázemie pre jeho prevádzku. Členské štáty EFN boli na stretnutí vyzvané, aby informovali o iniciatívach a pokrokoch e-healthu vo svojich domovských štátoch.
Generálny sekretár EFN Paul De Raeve podal na stretnutí správu o realizácii úloh vyplývajúcich zo Strategického a operačného lobistického plánu na obdobie 2009-2013

V druhej časti Generálneho zhromaždenia zasadali pracovné komisie, ktoré sa zaoberali nasledujúcimi témami:

 Profesionálna komisia - Implementácia smernice 36/2005/ES 
Vyzdvihla potrebu vytvorenia zoznamu indikátorov na zmapovanie vzdelávania v ošetrovateľstve v jednotlivých štátoch EÚ v spojitosti so smernicou 36/2005/ES. Jednoznačne sa zhodla na tom, že smernica chráni vzdelávanie sestier a jej zmena by viedla zdegradovaniu vzdelávania sestier a znefunkčneniu vzájomného uznávania vzdelania. Pre všetky európske krajiny je tu výzva, aby vytvorili curricula v súlade so smernicou 36/2005/ES s následnou akreditáciu týchto študijných programov. Odporúča sa, aby sa členské štáty oboznámili so smernicou a vyznačili časti, v ktorých nie je smernica implementovaná v ich domovskom štáte.
Členské štáty v ktorých nebola smernica implementovaná, sa majú obrátiť na Európsku komisiu. 14 členských štátov, ktoré tak urobili boli odkázané na európsky súd. V roku 2008 k nim pribudli ďalšie 4 štáty: Estónsko, Lotyšsko, Litva a Holandsko.

 Komisia pre pracovné sily - E-health 
EFN vyvíja aktivity na zmapovanie všetkých krokov, ktoré sa v rámci Európy dejú v oblasti e-health. Súčasná predsednícka krajina EÚ (Švédsko) má na pokračovaní vytvárania e-healthu veľký záujem. Prioritnými témami sú sumárna správa o pacientovi, e-preskripcia a profesionálne identifikačné karty. 
Komisia tiež informovala, že európske pacientske fórum nepostúpilo Európskej komisii projekt „Tele medicína“. Pokiaľ bude projekt schválený, EFN bude v tomto projekte partnerom. Projekt začne najskôr vtedy, keď bude končiť projekt EuNetPas. Výhodou projektu je zviditeľnenie EFN, a dobrej praxe členov EFN, ktorá bude zdieľaná v rámci EÚ.
V ďalšej časti sa pracovná komisia zaoberala potrebou vytvorenia zoznamu indikátorov na zmapovanie ošetrovateľskej profesie na európskej úrovni z perspektívy plánovania pracovných síl v EÚ.


Komisia pre verejnú politiku - Štandardy kvality a bezpečnosti 
Vo vzťahu k Európskej smernici o právach pacienta v cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti existujú politické tendencie zrušiť článok 5 o Štandardoch kvality a bezpečnosti. EFN je členom skupiny riešiacej problematiku bezpečnosti pacienta a kvality zdravotnej starostlivosti. Členské štáty EÚ a Európska komisia v súčasnosti diskutujú o podmienkach implementácie a potrebujú odsúhlasiť spoločné kroky vo vzťahu k štandardom kvality. Výsledkom bude pravdepodobne tiež EÚ projekt o štandardoch kvality, v ktorom by mohla EFN vystupovať ako partner. Je preto veľmi dôležité, aby v budúcnosti Generálne zhromaždenie EFN prijalo Stanovisko a Vyhlásenie o štandardoch kvality a bezpečnosti s vyjadrením, na čo by sa mal spomínaný EÚ projekt zamerať. 

EuNetPas Projekt
Európsky projekt o bezpečnosti pacienta pokračuje a mal by sa ukončiť v júni 2010. 

• WP1 (Kultúra bezpečnosti pacienta) bola vytvorená príručka pre zavedenie Kultúry bezpečnosti pacienta, ktorá obsahuje set indikátorov. Tri nástroje na meranie kultúry bezpečnosti boli pilotne odštartované v Litve. Skúmať sa bude použitie týchto nástrojov a ich výsledky pri uskutočňovaní zmien.
• WP2 (Vzdelávanie a tréning) – boli vytvorené Vzdelávacie príručky pre bezpečnosť pacienta, do tvorby ktorých sa zapojili aj viacerí členovia EFN, a to poskytnutím informácií o dobrej praxi z ich krajiny.
• WP4 (Lieková bezpečnosť) – proces pilotných intervencií v oblasti liekovej bezpečnosti prebieha v súčasnosti v 11 európskych krajinách. Nemocnice testujú 7 najlepších postupov. Výsledkom tohto testu bude určenie najlepšieho postupu, ktorý môže byť zavedený v ďalších krajinách a zdravotníckych zariadeniach.

Počas Generálneho zhromaždenia sa konali voľby na volebné obdobie 2007-2009:
Prezident - Gréte Christensen, Dánska asociácia sestier
Pokladník - Pierre Theraulaz, Švajčiarska asociácia sestier
Členovia výkonné výboru -Thierry Lothaire, Belgická asociácie sestier
- Peter Carter, Kráľovská škola ošetrovateľstva, Veľká Británia


PhDr. Mária Lévyová
JUDr. Martina Sekáčová